Skoro ráno opúšťame hostel a smerujeme na letisko. Čaká nás let do Bratislavy a návrat domov. Náš víkendový pobyt v Dubline sa končí.
Predchádzajúce časti si môžete prečítať tu:
Pondelok 23.1.2017 (štvrtá časť)
Ranná cesta na letisko
Vstávame skoro a lúčime sa bez raňajok na recepcii nášho hostela. Vonku je chladno a ešte tma, ale ruch hlavnej dublinskej ulice O’Connell street už naznačuje, že sa mesto prebúdza.
Cestou k miestu, kde máme nastúpiť na taxík, ktorým pôjdeme na letisko, si dávame raňajky pri kaviarenskom podniku, ktorý má – na dnešné skoré ráno – príhodný názov Insomnia. Čochvíľa prišiel taxikár a nakladáme svoju batožinu. Žužu sedí vpredu a keďže je pán šofér zhovorčivý, vedú dialóg. Cestou som sa dozvedela, čo ma prekvapilo, že za dve hodinky sa človek z Dublinu dostane do Belfastu, hlavného mesta Severného Írska, ktoré je súčasťou Veľkej Británie. Taký výletík by sa pri ďalšej návšteve Dublinu určite vyplatil.
Na Dublinskom letisku
Po vylodení sa z taxíka vchádzame do haly Terminálu 1 dublinského letiska. S dievčatami sa ešte zastavíme na ranný prebúdzajúci drink, u nich káva, ja si dávam čaj. Počas tejto rannej seansy sa vyzúvam a ďalej pokračujem naboso.
Bezpečnostnú kontrolu zvládame v pohode, moje bosé nohy nikto neriešil. Blíži sa čas dostavenia sa k našej odletovej bráne, zastavujem sa ešte na WC. Dievčatá mi už medzitým unikli, a ja v strese bežím po dlhých chodbách letiska a pohyblivých pásoch, aby som to nezmeškala. Pri priblížení sa ku bráne vidím, že je tu dlhočizný, takmer nehybný rad, našťastie zbadám dievčatá a pridávam sa k nim. Stáli sme tu dosť dlho, čiže náš let bude zrejme opäť meškať.
Milá pani pri gate vyjadrila svoje obavy, že sa môžem v areáli cestou k lietadlu zraniť takto naboso a mala by som sa obuť, ale ubezpečila som ju, že si dám pozor. Cez bránu som prešla a vychádzame von k lietadlu, vychádzajúce slniečko krásne osvetľuje všetko naokolo a my sa lúčime s írskou zemou.
Let do Bratislavy
Po vstupe do lietadla si sadáme na sedadlá, ktoré máme tentoraz na ľavej strane, ale tiež s výhľadom na krídlo. Po nejakom čase spolu s vychádzajúcim slnkom vzlieta aj náš aeroplán, snažím sa nevšímať si svoje obavy, ktoré mám počas letu a užívam si výhľad na pomaly miznúcu zem pod nami.
Ani neviem ako, ale let do Bratislavy ubehol veľmi rýchlo. Pred pristávaním sa vymieňam so Žužu a sadám si k okienku, lebo som si ho chcela nahrať na video. Mala som možnosť po prvýkrát pozorovať, že nad mrakmi naozaj svieti slnko. 🙂 Lietadlo pretína slnkom osvetlenú perinu oblakov, vchádza do redšej hmly a približuje sa k mrakmi zahalenej snežnej krajine. Úplne iné vnemy, ťaživá atmosféra, ale viem, že tam hore sa svieti. 😉
Šťastne sme pristáli v Bratislave
Sme na zemi, hurá. Let do Bratislavy dopadol šťastne a z lietadla nás do príletovej haly previezol autobus. Je tu chladno a spomíname na írskych teplých 6°C. Som prvýkrát naboso na bratislavskom letisku. Kontroly vybavené a všetko v poriadku. Blížime sa k východu, obúvam sa, lebo je zima a s dievčatami idem pred letiskovú halu, odkiaľ im ide ich autobus. Lúčim sa s nimi a ďakujem za víkend plný krásnych zážitkov.
Nastupujem na autobus smerujúci na hlavnú stanicu, cestou som ešte hlavou v Írsku. Budem si ešte nejaký čas zvykať. Po príchode domov sa idem rovno prejsť s hafanom, a vstrebať tak dnešné myšlienky a zážitky. Fascinuje ma, že sa dá byť v jeden deň na dvoch voči sebe výrazne vzdialených miestach. Ráno som ešte chodila po Dubline, a teraz poobede sa prechádzam so psom v Pezinku. Cítim vďačnosť, že som si mohla splniť tento krásny sen. A ďakujem dievčatám, že k tomu vo veľkej miere prispeli. Do Dublinu, ako aj do Írska všeobecne by som sa veľmi rada vrátila.
Galéria Výlet do Dublinu 23.1.2017 – pondelok
