Tadá. Piaty, jubilejný ročník pretekov Svätoštefanský beh 2019 na 5 km v Tvrdošovciach je za nami. Tieto preteky ma do tretice presvedčili, že stoja za tie dve hodiny cestovania na ne.
Svätoštefanský beh v Tvrdošovciach sú moje prvé preteky, ktorých sa mi podarilo kontinuálne zúčastniť 3krát. Vďaka krátkej vzdialenosti (5 km) som ich mohla absolvovať už v mojich bežeckých prvopočiatkoch. Prvé zážitky z týchto pretekov opisujem v blogovom príspevku Svätoštefanský beh 2017.
Cesta na Svätoštefanský beh 2019 v Tvrdošovciach
Áno, stále nevstávam príliš často pred svitaním. Ale občas, keď treba, tak ako dnes, 24. augusta 2019, sa podarilo. Veci mám nachystané, ešte so psom von a šup na autobus do Bratislavy. Odtiaľ idem osobáčikom do Tvrdošoviec. Čakajúc na vlak stále zívam. Nejako sa neviem prebrať a môj tok myšlienok sa zľahka dotkne vyvstávajúcej otázky, ako vlastne dopadnú dnešné preteky, keď sa cítim takáto „nijaká“. Nevadí, neriešim, myšlienkový alarm ukľudňujem obľúbenou odpoveďou: bude ako má byť.
Som v Tvrdošovciach, vystúpilo zopár ľudí, niekoľko mladých z nich odhadujem na účastníkov dnešných pretekov. Cesta od železničnej stanice smerom do centra Tvrdošoviec vedie jednou, asi dvojkilometrovou ulicou, na ktorej sa vytešujem z príjemného teplého slniečka, čo oceňujem po dávke chladu z klimatizácie vo vlaku. Stále zívam.
Atmosféra pred pretekmi v Tvrdošovciach
Dedinka Tvrdošovce na mňa pôsobí veľmi príjemným dojmom a cítim sa tu dobre. Oceňujem, že sa tu správa, ako aj samotní obyvatelia starajú o svoje okolie a verejný priestor. Pomaly prichádzam k Obecnému domu v blízkosti štartu pretekov. Prezentácia prebehla rýchlo a vo veselej nálade – Dária Majora, jedného z organizátorov, ktorý tiež vybavoval registrácie a prezentácie – som nesklamala, keď zistil, že opäť nebudem behať v topánkach. 😀 Začínam ožívať.
Atmosféra pred pretekmi bola veľmi uvoľnená, nevnímala som tu žiaden stres alebo nervozitu. Časom prichádzali ďalší a ďalší bežci, zvítala som sa so známymi, prehodili sme aspoň pár slov a tiež, neunikli spoločnej fotke. 🙂 Ukázalo sa, že napokon bude dnes horúco, preto som sa snažila čo najviac piť. Pitný režim bol zabezpečený v budove Obecného domu, kde sa aj konala registrácia a bolo zázemie pre bežcov (wc, šatne, úschovňa vecí).
Novozámocká bežecká komunita je tu tiež
Potešila som sa, že som sa tu stretla aj so skupinkov bežkýň a bežcov z Novozámockej bežeckej komunity (NZBK). Viacerí tu boli vo svojich nových komunitných tričkách, ktoré majú naozaj krásne farbičky. S mnohými z nich sa poznám a niektorých z online priestoru som spoznala osobne tu na pretekoch, vrátane Moniky a Kiky. Boli užasnuté z môjho bosobežeckého odhodlania a vyjadrovali svoj obdiv, ako tak môžem behávať. Bolo to milé a vždy si to vážim, keďže mne to príde už také „samozrejmé“ a hlavne prirodzené. Ja si zasa, naopak, neviem predstaviť byť v teniskách.
Pred hlavným 5 km behom bolo ešte niekoľko detských a mládežníckych kategórií, tak využívam čas na malé rozbehanie sa a strečing. A pijem. Vodu, samozrejme. 🙂 Pomaly sa blíži čas štartu, tak idem do štartového koridora.
Štartujeme Svätoštefanský beh 2019
Kráčajúc popri štartovom koridore vidím v cieľovom priestore mladého bežca ležiaceho na zemi, ktorý to nezvláda a vracia, zrejme z dorasteneckej kategórie, ktorá sa bežala pred chvíľou. Aj to sa stáva. Zaraďujem sa na koniec štartového poľa, a ešte sa trochu rozprávame s Jurajom. Dnes som nejaká veľmi uvoľnená a necítim takmer žiaden predštartový adrenalín.
Moderátor odrátava štart, zaznieva výstrel a ja rýchlo zapínam aplikáciu, na ktorú som úplne zabudla. V aplikácii stíham stlačiť tlačidlo „štart“ tesne po prekročení štartovej čiary a zapínam video, ako tradične pri štarte zvyknem. To mi okrem iného pomáha neprepáliť začiatok a bežím v rozbehovom uvoľnenom tempe.
Na trati pretekov
Pomaly chytám svoje tempo a bežím, až mám na dohľad dievčatá z NZBK. Snažím sa s nimi držať aspoň vizuálny kontakt. Pred prvou obrátkou, oni už za ňou, sa navzájom povzbudíme, keďže sa stretávame v protismere.
Po obrátke sa opäť vraciame do centra, kde sa za kostolom sv. Štefana v tiahlom parčíku konajú Svätoštefanské dni, čiže hody. Napriek tomu, že som vegán, prebeh okolo stánkov s vôňou cigánskej nebol vôbec jednoduchý. 🙂 Snažila som sa tomu nevenovať pozornosť a užívala som si atmosféru, keďže tu sa sústreďuje najviac ľudí a povzbudzuje pretekárov. To nám dodáva sily do posledného kilometra.
Fair play zážitok
Asi 700 m pred cieľom som zbadala Moniku a Kiku z NZBK, ako pomáhajú bežkyni, ktorú som kúsok predtým videla, že neľahko prepletá nohami a ledva sa na nich drží. Pomohli jej ľahnúť si na chodník predtým, než by spadla. Tam sa jej dievčatá ešte pár minút venovali.
„Keď sa cítila trochu lepšie, asi po 2-3 minútach, ako som jej prekrvovala masírovaním nohy, povedala, že nech ideme, že to zvládne. Spýtala som sa jej, že či si je tým istá. Odpovedala, že áno. Povedala som jej bežeckej parťáčke, aby pokračovala v masírovaní, niekto jej ešte dával vodu na čelo. Tak sme šli, ale povedala som jej, že ju čakáme v cieli. Samozrejme aj medailu som jej chcela dať, veď bola veľká bojovníčka. A toto sa môže stať hocikomu. Do cieľa prišla po svojich, s tým, že je určite posledná, že je to hanba. Vravela som jej, pozri, ešte po tebe stále dobiehajú bežci. V cieli už nebola v rámci občerstvenia ani tyčinka, ani brumík, tak jej moja dcéra dala svoju roztopenú tyčinku, keďže dievča potrebovalo cukor“, porozprávala mi o svojej skúsenosti Monica.
Potom, čo dievčatá bežali ďalej, videla som, ako oproti beží pán starosta s fľašou vody na pomoc v ústrety ležiacej bežkyni. To ma veľmi milo prekvapilo a tento akt službe človeku ma naozaj dostal. Starosta nestarosta, ukázal, že je hlavne človek. Krásne.
Nezabudnuteľný finiš
Za kostolom, čo je niekoľko desiatok metrov od cieľa už dobieham dievčatá, ktoré sa k nemu blížia. Pridávam sa k nim, chytíme sa za ruky a hromadne symbolicky dobiehame do cieľa spolu. Bol to pre mňa krásny a silný finišový zážitok. Prvý taký hromadný dobeh do cieľa som zažila minulý rok v Bratislave pri ukončení štafetového behu Od Tatier k Dunaju, práve s bežcami z Novozámockej bežeckej komunity. Bol to pre mňa emotívne silný zážitok.
Pri dobehu som si všimla čísla na časomiere, kde ukazovalo 28 minút a dačo, čo ma veľmi potešilo. Hoci som dnes nemala výkonnostné očakávania (moja tréningová príprava bola v posledných mesiacoch skôr udržiavacia), mala som túžbu dať tento beh do polhodiny, čo sa mi podarilo a nesmierne ma to potešilo.
Keď som vo fáze, že nemám na preteky natrénované, zvyknem si povedať: idem na pohodku, tak ako to pôjde, tak bude. To mi zrejme pomáha mentálne sa nenechať frustrovať možným sklamaným očakávaním. Na jednej strane, je to tak, no na druhej strane, vždy zabojujem a snažím sa dať na pretekoch zo seba čo najviac. V tej momentálnej chvíli tak, ako som schopná. Inak tomu nebolo ani dnes. Tentoraz som na trati okrem štartu vôbec nenatáčala video, chcela som sa sústrediť na beh a užívať si ho.
Po pretekoch
Po behu, ako som sa vydýchavala, videla som, ako Monica s Kikou čakajú na „svoju“ bežkyňu, ktorá prišla do cieľa po svojich v sprievode svojej bežeckej parťáčky a zdravotnej služby. Monica jej odovzdala sľúbenú medailu za jej bojovný výkon.
Potom som si ešte spravila nejaké fotky a porozprávala sa s kamarátmi bežcami, občerstvila sa ovocím a zodpovedala pár otázok moderátorovi pretekov. Bolo to milé, že si ma aj tentoraz zavolal a spýtal sa, ako sa mi bežalo a či som bola spokojná s pozametanou traťou.
Nasledovalo vyhlasovanie víťazov a tombola. Tento rok som na ňu nemala šťastie. Ale to je v poriadku, ja som sa už raz tešila, doprajem aj iným 🙂 Po tombole ešte posledné rozhovory a rozlúčenie sa s bežcami. S Palim z NZBK tiež ešte debatíme a pri lúčení sa dostávam ponuku na odvoz do Nových Zámkov, ktorú rada prijímam. Tak ešte pokračujeme v debate po ceste.
Stretnutie na stanici, alebo ako stretnutia nie sú náhodné
Po tom, čo ma Pali doviezol na železničnú stanicu v Nových Zámkoch, čakajúc v rade na lístok som si všimla chalana, ktorý mal rovnaké tričko Svätoštefanský beh 2019 ako ja, čiže rovnaká bežecká krvná skupina 😀 Zároveň som si uvedomila, že som si ho dnes všimla už dvakrát: cestou zo stanice v Tvrdošovciach smerom k miestu pretekov, a tiež počas behu, že wow, ako mu to dobre beží. A naozaj, celkovo obsadil krásne 8. miesto.
Po zakúpení lístka sme sa dali do reči a z našej veselej konverzácie napokon vysvitli dve zaujímavé skutočnosti:
- Volá sa Daniel, a pred dvoma dňami som si s ním písala v chate po tom, ako ma oslovil s otázkami, ako začať s behom naboso.
- Spomínaná bežkyňa, ktorej Monica s Kikou z NZBK pomáhali, keď jej vypovedali nohy bola jeho bežecká parťáčka a členka ich bežeckého tímu.
Takéto veci ma vedia fascinovať a ukazujú mi, ako sme tu na svete všetci prepojení a tvoríme jeden krásny ľudský celok.
Výsledky
Mám radosť, že sa mi môj zámer odbehnúť preteky do polhodiny podarilo uskutočniť. Svätoštefanský beh 2019 na 5 km som zabehla v čase 28:30, spolu s Kikou, Dagmar a Monikou. Celkovo som skončila na 122. mieste z celkového počtu 153 pretekárov. Tento ročník som už bežala v novej kategórii (ženy od 40 rokov), v ktorej som skončila na 11. mieste (21 žien v kategórii).
Zhodnotenie pretekov Svätoštefanský beh 2019
Počasie bolo dnes horúce, asi 29°C, ale zvládla som ho bez ťažkostí. Zrejme tomu dopomohol aj iný prístup, ktorý sa túto sezónu učím aplikovať. Rozhodla som sa s teplom nebojovať, ale učím sa ho prijímať tak, ako prijímam chlad. Doteraz ma preteky v horúcom počasí vždy vyčerpávali a cítila som, ako slnko zo mňa vysáva energiu. Dnes som sa rozhodla teplo prijať, zahrať sa skôr na slnečný kolektor, čiže som skôr ďakovala za energiu, ktorú mi slnko dáva a prijímala som ju. A fungovalo to. V polovici trate sa nachádzala občerstvovacia stanica, dala som si dva hlty vody, ostatné išlo na mňa.
Na trati sa mi behalo dobre, asfalt bol v pohode znesiteľný a naboso dobre behateľný. Pre krátku vzdialenosť, upravenosť trate (naozaj bolo pozametané) a dobrý asfaltový povrch odporúčam tieto preteky aj začínajúcim bosobežcom.
Veľmi sa teším, že som na týchto – ako som ich nazvala – milých malých pretekoch mohla zažiť krásne chvíle a skvelú atmosféru, tak pri výkone na trati, ako aj v spoločnosti iných spolubežcov a divákov.
Organizácia pretekov Svätoštefanský beh 2019
Na organizácii týchto pretekov sa mi páči, že idú trendom vychádzať v ústrety návrhom a potrebám pretekárov. Vo svojom prvom blogu Svätoštefanský beh 2017 som spomínala, že by som ocenila stráženie vecí účastníkov, čo dnes už bola realita. V Obecnom dome sa nachádzala úschovňa vecí s permanentnou prítomnosťou ľudí z organizačného tímu.
Tiež, tohtoročnou novinkou bola online registrácia aj s možnosťou platby, čo prispelo ku zvýšenému komfortu pri prezentácii a umožnilo znížiť čakanie v radoch na minimum.
Ďalšou novinkou na tomto ročníku boli po prvýkrát odovzdávané účastnícke medaile. V predchádzajúcich ročníkoch sa udeľovali účastnícke diplomy. Medailička vždy poteší. Teda mňa určite. 😉
Napriek tomu, že sa preteky bežali za čiastočnej premávky, všetko dopadlo v poriadku a oceňujem, že sa organizátor postaral aj o úpravu a vyčistenie trate, čo my bosonožci vždy s radosťou privítame.
Som veľmi rada, že som sa mohla týchto pretekov opäť zúčastniť, a okrem bežeckých zážitkov vnímať ľudskosť a ochotu, či už na strane organizátorov alebo spolubežcov. Myslím si, že práve to dáva týmto podujatiam hĺbku a prispieva k zážitkom, ktoré sú častokrát nezabudnuteľné.
Ešte raz ďakujem organizátorom za ich snahu, pomoc a ústretovosť pri organizovaní tohto krásneho podujatia v Tvrdošovciach. Už teraz sa teším na ďalší ročník.
BAREFOOTER.SK TIP
Ak chcete zažiť krásne malé preteky s komornou atmosférou, stretnúť sa, či spoznať nových spolubežcov, Svätoštefanský beh naozaj odporúčam. 6. ročník má už svoj termín známy.
www.facebook.com
