Splnila som si sen. Po roku behania sa mi podarilo odbehnúť prvé polmaratónske preteky na podujatí ČSOB Bratislava marathon 2018. Krásne preteky, skvelá atmosféra, kopec bežeckých priateľov starých aj nových. Stretla sa jedna veľká bežecká rodina a pre mňa to bol zážitok na celý život.
Príprava na polmaratón
Koncom roka 2017 som začla s prípravou na polmaratónsku vzdialenosť postupným pridávaním kilometrov na mojich bežeckých tréningoch. Moju doterajšiu štandardnú desinku sa mi 6. 12. 2017 podarilo natiahnuť na túžobných 15 km. Keď som dala 2. 1. 2018 svoj prvý 18 km beh naboso, zmocnila sa ma radosť, že predsa do 21 km to už nie je ďaleko.
Okrem kondičnej prípravy som postupne potrebovala navykať aj chodidlá (ich šľachy a svalstvo) na dlhšiu vzdialenosť a teda väčšiu záťaž. Bosobeh vám nič neodpustí a ako inde, tak aj tu platí, že treba postupovať pomaly a počúvať svoje telo a po výkone mu dopriať adekvátny čas na zotavenie.
Moja prvá polmaratónska vzdialenosť
Keď mi Maťko Detvaj „naprorokoval“, že polmaratónovú vzdialenosť dám určite už v januári 2018, veľmi ma to povzbudilo zapracovať na tom, čo sa mi napokon aj 21. 1. 2018 podarilo (8 km naboso po snehu a zvyšok v skinners). Po dobehnutí som bola celá šťastná a nechcelo sa mi veriť, že som toľko naozaj odbehla. O to viac som sa potom tešila na preteky v Bratislave s dobrým pocitom a v presvedčení, že ich určite zvládnem.
Výzva „2 mesiace bez sladkostí“
Dva mesiace pred pretekmi som si dala výzvu prestať jesť zbytočné sladkosti a celkovo som sa snažila podľa možností vyhýbať potravinám obsahujúcim cukor. Výzvu som zverejnila aj ako event na Facebooku a neskôr aj založila skupinu, do ktorej sa pridalo celkom pekné množstvo ľudí.
Som typ človeka, ktorému veľmi pomáha, ak vie, že do náročných vecí nevstupuje a nezostáva v nich sám. Myslím, že toto skupinové uvedomenie mi veľmi pomohlo zvládnuť túto výzvu a vytrvať v nej aj po jej oficiálnom ukončení, čo boli preteky ČSOB Bratislava marathon.
Týždeň pred ČSOB Bratislava marathon
Vďaka nervozite, ktorú som prežívala pred týmito pretekmi som si uvedomila, že áno, veľké preteky, vačšia a dlhšia nervozita. K nej prispelo aj časté postovanie príspevkov čísel zostávajúcich dní do pretekov od organizátora na sociálnych sieťach.
Cez týždeň som si bola prevziať štartový balíček so štartovým číslom do registračného stanu pri Eurovea, kde som sa stretla aj s Maťkom Detvajom, ktorý bol vyzdvihnúť balíčky aj pre bežcov z Novozámockej bežeckej komunity, ktorí sa taktiež zúčastnia týchto pretekov.
ČSOB Bratislava marathon 2018
Deň D je tu, stretnutie veľkej bežeckej rodiny
Prišiel deň pretekov, a ja som sa po príchode do priestoru štartu pretekov stretla v centre Eurovea s Maťkom Detvajom a ostatnými kávičkujúcimi bežcami z Nových Zámkov. Chvíľu sme podebatili a potom, po prezlečení sa pri autách v garáži, sme sa presunuli na dohodnuté miesto fotenia iRun skupiny na Facebooku, pri soche M. R. Štefánika.
Pohľad na miesto spoločného fotenia bol fascinujúci, kopec bežcov, ktorí sa zvítavali a objímali. Bol to nádherný obraz toho, ako vyzerá bežecká rodina. Ani u mňa nechýbali rýchle, ale zato srdečné pozdravy s bežcami, ktorých som poznala osobne, ale aj s tými, ktorých som doposiaľ poznala iba z Facebooku.
Z človeka po takomto stretnutí s priateľmi hneď opadne tréma a nervozita a môže si tak preteky potom oveľa viac vychutnať. Aspoň v mojom prípade to tak bolo.
Štart v štyroch vlnách
Keďže to boli naozaj masové preteky, a moje v takomto rozsahu prvé, štartovalo sa postupne vo vlnách, v ktorých boli bežci rozmiestnení podľa výkonnosti. Ja som sa nachádzala v poslednom štartovacom bloku. Napätie o to viac stúpalo, keď som videla pred sebou štartovať už tri húfy ľudí a ja som bola ešte stále tu.
Predomnou 21 km, zábava je zaručená
Krátko po vytúženom štarte našej vlny som sa ocitla v spoločnosti dvoch bratov-pobehajov, ktorí sa postarali tak o moju, ako aj o všeobecnú zábavu bežcov a okolostojacich povzbudzujúcich ľudí. Svojim humorom a dobrou náladou mi naozaj skvele spestrili tieto náročné preteky. Mali podobné tempo ako ja, tak som sa ich snažila držať.
Počasie bolo príjemné, veľmi som sa tešila, že nebolo príliš teplo. Bolo mierne zamračená a slnko vykuklo až na druhú polovicu behu. Aj napriek môjmu letnému outfitu som sa popri občerstovacích staniciach osviežovala.
S chalanmi Daliborom a Henrichom sme to spolu ťahali do 14. kilometra, keďže museli trochu zvolniť, tam som sa od nich odpojila a šla svoje tempo. Na náročnejších úsekoch (stúpanie na Starý most, povrch na Hviezdoslavovom námestí a v Sade Janka Kráľa) som zvolnila aj ja.
Sad Janka Kráľa potrápil viacerých
Bolo zaujímavé, že viacero bežcov sa neskôr vyjadrilo, že ich problematický úsek bol prebeh cez Sad Janka Kráľa na petržalskej strane Dunaja. Čo bolo asi na 18. a 19. km, kúsok po zbehu zo Starého mosta, ktorý nás trochu potrápil svojim úvodným stupáčikom.
U mňa bol Sad Janka Kráľa náročný povrchovo, keďže sa bežalo po parkových chodníkoch, na ktorých boli kamienky, vetvičky a sem-tam nejaké to rozbité sklo, ktorému som sa však úspešne vyhla.
V záverečnom kilometri vedúcom cez Starý most naspäť ma úžasne povzbudila bubnová skupina s ich krásne rytmickou bubnovačkou. Aj vďaka nim sa mi podarilo pozbierať sily do záverečného špurtu na cieľovej rovinke. Samozrejme, prispela k tomu aj úžasná povzbudzujúca angažovanosť davu divákov. Je to úžasný pocit, keď vám fandí toľko ľudí.
Dala som to – zabehla som svoje prvé polmaratónske preteky
Po dobehnutí do cieľa a prevzatí krásnej medaile som ledva chodila, ale bola som šťastná. Mám obrovskú radosť, že to moje nohy tak parádne zvládli, že sa mi podarilo si beh aj užiť a natáčať pri tom aj video.
Zagratulovali sme si vzájomne s bežcami z Novozámockej komunity, s mojimi vtipnými parťákmi Daliborom a Henrichom a neskôr som trochu zapózovala mojej kamarátke, skvelej fotografke Zuzke Zuzákovej. Som jej vďačná za zachytenie nezabudnuteľných spomienok na tieto krásne preteky.
Po našej foto session s fotografkou Zuzkou som sa neskôr premiestnila k soche M. R. Štefánika, kde som stretla ešte niekoľko bežeckých priateľov, s ktorými sme si po vzájomných gratuláciách spravili pár fotografií.
Zároveň som sa tu stretla aj s kamarátom Andrejom, ktorý tiež odbehol polmaratón, hoci bol pôvodne prihlásený na maratón. Využil však možnosť, ktorá bola na týchto pretekoch novinkou.
Po 1. kole, teda po odbehnutí polmaratónu mohli bežci prihlásení na maratón regulérne ukončiť preteky a byť tak zaradení medzi bežcov absolvujúcich polmaratón.
Výsledky
Nie som si istá, ale ako by povedal pán moderátor dnešných pretekov, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou som bola jediná bežiaca Mercedes polmaratón naboso. Videla som však jedného bežca vo fivefingers obuvi a druhého v sandáloch.
Myslela som, že dám čas pod 2:06, ale nakoniec výstup na most a náročný terén v Sade Janka Kráľa urobili svoje. Takže môj výsledný čas bol 2:08:28, v mojej kategórii na 283. mieste zo 483 bežkýň, v kategórii žien na 419. mieste zo 753 žien a celkovo na 2273. mieste z 2997 bežcov.
Relive ‚CSOB Bratislava 2018 halfmarathon barefoot‘
Skvelé zážitky aj po pretekoch
Regenerácia v Dunaji
Po fotení sme šli s Andrejom popri Dunaji, kde sme si šli schladiť nohy a užívať si krásne výhľady a rytmické zvuky bubnovej šou prichádzajúce z blízkeho Starého mosta. Voda bola fantastická a keď som z nej vyšla, mala som pocit, že mám nové nohy. No úžasný a odľahčujúci pocit. Únava bola preč.
Fantázia jedál na Vegánskych hodoch
Po schladení nôh som Andreja nahovorila ochutnať skvelé jedlo na Vegánskych hodoch, ktoré dnes prebiehali v priestoroch Starej tržnice v centre Bratislavy. Tak v tržnici ako aj pred ňou bolo kopec stánkov a pred nimi dlhé rady čakajúcich ľudí.
Šli sme na to strategicky a postavili sme sa do najkratšieho radu vo vnútri tržnice. Neoľutovali sme. Skvelé thajské jedlo, úplná mňamóza. Jedlo bolo vynikajúce, výborne ochutené a krásne vyzeralo. S Andrejom sme sa naozaj natlačili.
Neskôr sme sa tu stretli s Mirkou z iRun skupiny, ktorá tiež bežala polmaratón a ochutnali sme ďalšie úžasné jedlo. S Andrejom sme sa potom rozlúčili a s Mirkou sme neodolali ešte ochutnať dva exempláre fantastických koláčikov. Keďže mi čoskoro šiel vlak domov, s Mirkou som sa rozlúčila a naskočila na električku, ktorá šla na hlavnú stanicu.
Zhodnotenie
ČSOB Bratislava marathon – polmaratón 2018 u mňa ostane nezabudnuteľným zážitkom. Nielen preto, že to boli moje prvé preteky s touto vzdialenosťou. Stretla som tu kopec známych spolubežcov a zasa spoznala ďalších skvelých ľudí. Počasie vyšlo nádherne, zprvu zamračené, druhu polovicu behu už svietilo slniečko.
Bežalo sa mi príjemne. Asfaltový terén bol dobrý, drsnejšie povrchy boli len krátkodobé. Najnáročnejší terén bol na Hviezdoslavovom námestí, kde boli malé dlažobné kocky, čo ma aj trochu spomalilo. Potom to boli už len kamienky na chodníkoch v Sade Janka Kráľa. Ďakujem ešte raz Daliborovi a Henrichovi za skvelú a zábavnú spoločnosť, vďaka ktorej budem mať na tieto preteky krásne a veselé spomienky.
Organizácia pretekov
Preteky 13. ročníka ČSOB Bratislava marathon 2018 boli zorganizované naozaj na vynikajúcej profesionálnej úrovni. Od bezproblémového prevzatia štartového balíčka, cez skvelú atmosféru na štarte a trati umocnenou hudobnou kulisou a skvelou bubnovou skupinou, výborne umiestnené a zvládnuté občerstvovacie stanice, mobilné WC na trati, dobrovoľníkov usmerňujúcich a povzbudzujúcich bežcov na trati, až po nádherné medaile, občerstvenie v cieli a v neposlednom rade aj komunikácia na sociálnych sieťach.
Mnohí z bežcov využili odloženie vecí pred štartom do zberných boxov. Jedinou záludnosťou tejto možnosti je zábudlivosť, ako sa stalo aj mne. Až po príchode domov som si uvedomila, že som si po pretekoch zabudla vyzdvihnúť odloženú mikinu, ktorú som mala na sebe v štartovom koridore.
Keďže sa preteky našťastie konali v Bratislave, nebol problém sa dohodnúť s organizátorom a mikinu si ísť vyzdvihnúť v priebehu nasledujúceho týždňa. Náročnejšie by to bolo, ak by sa preteky konali vo vzdialenejšom meste. Poučenie? Nabudúce sa nechám inšpirovať Maťkom Detvajom, ktorý si nosí do štartového priestoru termofóliu, ktorá ho na ten čas dostatočne ochráni pred chladom.
Som veľmi rada, že som sa týchto pretekov mohla zúčastniť a že okrem krásnej medaile mi po nich ostali aj skvelé spomienky. Ktovie, ak sa mi podarí natrénovať, možno nabudúce odbehnem celý maratón. Je to jeden z mojich bežeckých snov. Tak uvidíme, či sa mi splní práve na tomto bratislavskom.
Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali, fandili mi a verili, že to dám.
