Preteky v okolí kaštieľa v Topoľčiankach mi priniesli vďaka úžasnej atmosfére, príjemným ľudom a krásnemu okoliu neopakovateľné zážitky, na ktoré budem rada spomínať. Chateau run Topoľčianky 2017 na 8 km som bežala naboso. Aj keď bolo chladno, preteky som si parádne užila.
Ranné vtáča cestuje na preteky
Dnes, 17. novembra 2017 som vstávala o štvrtej, aby som sa stihla včas dostať do Nových Zámkov, odkiaľ som mala prisľúbený odvoz od Maťka Detvaja do Topoľčianok. Myslím, že asi ani do práce som nikdy takto skoro nevstávala… To mnohé vysvetľuje. Sú proste veci, pre ktoré obetujete aj spánok.
Po príchode do Nových Zámkov som mala čas navyše, tak som sa naraňajkovala, nakoľko vo vlaku sa mi moc nedalo. Naozaj oceňujem, že sa na tunajšej vlakovej stanici dá sadnúť, čo nie je napríklad možné na Hlavnej stanici v Bratislave. No comment. Potom som sa stretla s Maťkom Detvajom a ďalej sme pokračovali s Mirkom Janovčíkom, ktorý nás ochotne a bezpečne doviezol do Topoľčianok.
Topoľčianky – príchod a spoločné fotenie skupiny iRun
Po príchode sme sa šli odprezentovať, stretli sme sa s ďalšími členmi Novozámockej bežeckej komunity, trochu podebatili a potom sme sa išli odfotiť spolu s ostatnými bežcami z facebookovej skupiny iRun. Bolo nás naozaj hojne.
V čom behať?
Túto dilemu som mala od rána, pretože som ešte nebežala preteky v takýchto nízkych teplotách (4°C), a nemala som skúsenosť, ako taký beh zvládnuť. Dilemu mi pomohol vyriešiť šikovný novozámocký mladý bežec Andrej Balla, ktorý zvykne behávať naľahko – kraťase a tričko. A to ma inšpirovalo s tým, ze pod tričko som si dala tielko a na ruky ešte rukávniky. Verila som, že sa počas behu dostatočne zahrejem, aby mi bolo akurát. Ani nie teplo, ani zima. A fungovalo.
Chateau run Topoľčianky 2017 – run now wine later
Pred pretekmi som opäť cítila kopec adrenalínu, čiže mi ani zo začiatku nevadilo, že som naľahko a necítila som výraznú zimu. Štartovalo sa z anglického parku pri kaštieli a trasa pokračovala hore lesom, kde bola cesta prikrytá popadaným lístím. Bol to môj prvý beh naboso lesom, a túto časť cesty som si užila, napriek tomu, že trasa šla do kopca. Listnatý povrch pod nohami bol naozaj veľmi príjemný.
Ku koncu tretieho kilometra trasa vyústila na asfaltovú cestu, miestami rozbitú, ale bežalo sa mi po nej v pohode. Cestou k obrátke na 4. kilometri si začli spolubežci v protismere všímať, že som naboso, takže ma húfne zdravili, prekvapene pozerali, vtipkovali a povzbudzovali. Bolo to veľmi milé a musím povedať, že v takejto intenzite som to ešte nezažila. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo do ďalších kilometrov.
Asfaltový 4-km zbeh
Po obrátke to už šlo dolu kopcom po asfaltovej ceste, pre mňa opäť nový zážitok. Tento zbeh bol asi najsúvislejší aký som doteraz behala, tak som si dávala pozor, aby som si udržala tempo aj správnu techniku. Snažila som sa ostať optimistická, keď ma postupne začali predbiehať tí najrýchlejší bežci zo 16 km trate.
Pri občerstvovaní stála milá divácka povzbudzujúca skupinka (môžte si ju všimnúť aj v mojom videu), a aj dobrovoľníci stojaci v tej zime povzbudzovali a podporovali bežcov. Divácka prítomnosť sa bližšie k cieľu zhusťovala, a povzbudzovanie na posledných metroch bolo o to silnejšie.
Beh cez dubovú alej
Návrat do cieľa viedol v posledných úsekoch opäť cez zámocký park pomedzi krásnu dubovú alej. Vďaka popadaným listom a ihličiu sa mi po drobnej šotoline, ktorou boli vysypané chodníky parku, dalo pomerne dobre behať a šprintovať do cieľa.
Som v cieli
Po dobehnutí som sa cítila naozaj výborne a šťastne, že som to zvládla. So spolubežcami, s ktorými som sa poznala, sme si vzájomne zagratulovali, spravila zopár fotečiek, dala si občerstvenie a teplý čaj. Keď som cítila, že už mi začína byť chladno, šla som sa opäť prezliecť do priestorov WC miestnej reštaurácie, kde bolo príjemne teplo.
Vyhlasovanie výsledkov
Na nádvorí sme sa potom zúčastnili vyhlasovania výsledkov, kde ma potešil úspech Danky Kalužnej, s ktorou sa poznám zo skupiny iRun a som rada, že sme sa mohli spoznať naživo. Danka zvíťazila na 8 km trati v kategórii žien 40+. Bola som na ňu nesmierne hrdá. Samozrejme, spoločná foto nesmela chýbať.
Keďže sme dlhšie stáli na mieste, bolo dosť chladno a napriek tomu, že som mala obuté skinners, kamenná dlažba pekne chladila, takže som sa snažila neustále hýbať. V zime je to veľmi kľúčové. Naty s Anitkou z novozámockej komunity boli zlaté a pobavilo ma, ako mi neustále ponúkali svoje tenisky, nech mi nie je zima.
Výsledky Chateau run Topoľčianky 2017
Preteky Chateau run 2017 v Topoľčiankach na 8 km som zabehla celkovo na 110. mieste zo 171 bežcov, vo svojej kategórii som skončila na 20. mieste zo 48 bežkýň s časom 49:14. Na pretekoch som bola pravdepodobne jediná naboso. Boli to moje prvé preteky v chladnom počasí a som rada, že som ich v pohode zvládla. Vďaka 4-kilometrovému zbehu som si upravila osobáčik na 5 km na 26:37, čo ma taktiež teší.
Obed a afterpárty v Chateau Topoľčianky
Po dobehnutí bežcov na 16 km, som sa s novozámockou komunitou pobrala do neďalekých priestorov vinárstva Chateau Topoľčianky, kde sa konala afterpárty spojená s degustáciou vín a exkurziou v ich pivniciach. Predtým však bolo v areáli vinárstva gulášové občerstvenie pre všetkých bežeckých hladošov. Keďže som vegetarián, túto možnosť som nevyužila, avšak uvítala som ešte zostatok mojich raňajok a zopár kúskov ovocia.
Na párty som bola naboso, lebo mi bolo teplo na nohy, a tiež som sa zúčastnila exkurzie do pivníc, ktoré sa mi veľmi páčili a mali svojskú atmosféru. Nebolo tam chladno, keďže tam chodilo viacej skupín a vzduch sa tým zohrieval. Exkurziu sme niektorí ukončili skôr, nakoľko nastal čas na tombolu, ktorej jednou zo zaujímavých výhier bolo, že víťaz bol vyvážený fľašami vína podľa svojej váhy. V dnešnej tombole som však šťastie nemala.
Na afterpárty hrala country kapela, a zábava gradovala až do záverečnej, kde už bol plný parket zabávajúcich sa bežcov-tanečníkov, ktorí si „vydupali“ niekoľko pesničkových prídavkov.
Zhodnotenie
Preteky Chateau run Topoľčianky 2017 ma naozaj oslovili, a hodnotím ich ako jedny z najlepších v mojej prvej bežeckej sezóne. Skvelá trasa prinášajúca kopec vnemov, krásne okolie, aj keď vďaka mrholeniu a sychravému počasiu boli výhľady trochu obmedzené. Veľmi milo ma prekvapilo povzbudzovanie ľudí aj ostatných bežcov. Také intenzívne a výrazné som ešte doteraz nezažila a veľmi ma to nakoplo dať zo seba to najlepšie.
Keďže plánujem postupne pridávať do tréningu kilometre, rada by som sa v ďalšom ročníku zúčastnila 16 km trate, ktorá vedie k impozantnej zrúcanine hradu Hrušov a ponúka odtiaľ krásne výhľady.
Som rada, že mi vybrané oblečenie vyhovovalo, teplotne mi bolo akurát. Jediné, čo by som nabudúce zvážila, boli rukavice. Zvládla som beh v pohode aj bez nich, ale po dobehnutí som cítila, že ruky mám skrehnuté (v porovnaní s nohami, ktoré boli dobre prekrvené a príjemne teplé), čo bolo trošku nepraktické. Bolo treba prevziať igelitôčku s vínnym pasom, niečo zjesť, napiť sa a napokon sa aj prezliecť, čo mi potom trvalo dlhšie.
Organizácia podujatia
Organizáciu pretekov Chateu run Topoľčianky 2017 celkovo hodnotím ako veľmi dobrú, počas pretekov ako aj celej akcie som nezaregistrovala žiadne komplikácie a dobrovoľníci boli ochotní a ústretoví. Mám však zopár tipov na vylepšenie, ktoré by som ako bežec na tak krásnych pretekoch výrazne ocenila.
Šatne mi prišli trochu nedoriešené, nakoľko sa nachádzali v chladnom úzkom priestore pred dvoma WC kabínkami, kde sa – ako to už býva zvykom – časom vytvorila čakajúca rada žien. Takže tam nebola takmer žiadna možnosť sa prezliecť. Našťastie sa na nádvorí zámku nachádzala reštaurácia, v ktorej WC priestoroch bolo aj teplo, aj dostatok miesta. Skúsila by som preto zvážiť iný šatňový priestor.
Po pretekoch nastal trošku problém pri preberaní odloženej batožiny na mieste registrácie – nikto tam nebol, a viacerí, čo sme si prišli pre svoje veci sme tam riešili dilemu, vziať si ich, či nevziať. Predsalen, nachádzalo sa to v časti pasáže zámku, kde bolo dosť chladno a aj prievan, a verím, že tam dobrovoľníkom nemuselo byť dvakrát príjemne. Alebo len možno potrebovali niekam odbehnúť. Len mi to prišlo zvláštne, keď mi pri odovzdávaní bolo prisľúbené, že veci tam budú strážiť. Asi po 10-minútovom čakaní sme si veci nakoniec vzali sami. Našťastie sa nič nestalo, ale možno do budúcna by som navrhla zvážiť umiestnenie miesta registrácie do vnútorných alebo lepšie krytých priestorov.
Posledná drobnosť bola obed. Ako som už spomenula, som vegetarián, a myslím si, že by možno viacerí ocenili alternatívu bezmäsitého jedla, napr. aj v jednoduchej forme strukovinovej polievky.
Napriek týmto drobnostiam si dojem z pretekov zachovávam naozaj veľmi pozitívny a veľmi sa už teším na nový ročník. Viem, že je určite náročné dobre zorganizovať preteky na takejto úrovni. Ďakujem organizátorom za ich snahu a čas, ktorý do tejto akcie investovali.
1 Comments