Víkendový výlet do Dublinu – január 2017 (3/4)

Víkendový výlet do Dublinu – január 2017 (3/4)

Featured Video Play Icon

Náš víkendový výlet do Dublinu vygradoval v nedeľu, kedy sme sa prešli po pobrežných častiach Sandycove a Howth. Splnila som si sen a okúpala som sa v Írskom mori a dala si prechádzku naboso.

 

Predchádzajúce časti si môžete prečítať tu:


Nedeľa 22.1.2017 (tretia časť)


Výlet na pláž Sandycove a prístav Howth

Po pokojnej noci (oproti tej predchádzajúcej) a výborných raňajkách (ako inak, moja obľúbená ovsená kaša) sme sa vybrali využiť služby Iarnrón Éireann – írskych železníc a vlakom sa nechali odviesť na známu dublinskú pláž Sandycove. Z nášho hostela nám to pešo na stanicu Connolly station trvalo asi 20 minút. Cesta vlakom do Sandycove trvala približne 40 minút.

Cesta vlakom bola príjemná a pohodlná
Cesta vlakom bola príjemná a pohodlná

Sandycove a Forty foot

Vlakom s blížime k našej výstupovej zastávke a cez okno pozorujem dlhú, tiahlu piesočnú pláž a Írske more. Tam sa musí príjemne chodiť, pomyslela som si. Vystupujeme na zastávke Sandycove and Glasthule a vydávame sa smerom k pláži po ceste Summerhill road a Glasthule road, kde míňame krásny farský kostol sv. Jozefa. Pri najbližsej odbočke ideme doľava smerom k promenáde Marine parade popri mori.

Sme...
Sme…
pri...
pri…
mori!
mori!

Sandycove, prímorské predmestie Dublinu sa nachádza v blízkosti prístavu v Dún Laoghaire. Kúsok od pláže sa nachádza slávna Martelská veža, kde nejaký čas pobudol aj spisovateľ James Joyce. V súčasnosti tu sídli malé múzeum Joycean, ktoré je otvorené v letnom období.

Pohľad na zátoku Sandycove
Pohľad na zátoku s plážou Sandycove

Ako som spomenula v druhej časti tohto blogu, keď som na webe pozerala možnosti otužovania v Dubline, narazila som na skupinu dublinských otužilcov Dublin seals, ktorí sa chodia kúpať na ikonické miesto Forty foot pri pláži Sandycove.

Pôsobivá história miesta Forty foot

História Forty foot (Štyridsať stôp) ma veľmi zaujala, a preto som sa tešila, že vstúpim do Írskeho mora práve z tohto miesta. Forty foot je výbežok na južnom cípe Dublinského zálivu v Sandycove, kde sa celoročnému plávaniu na tomto mieste venujú už asi 250 rokov. Samozrejme, v minulosti to bolo výlučne miesto na kúpanie len pre džentlmenov a bol tu zriadený aj pánsky plavecký klub.

Vďaka svojej relatívnej izolácii a rodovo špecifickej povahe sa stalo populárnym miestom pre nudistov, ale v 70-tych rokoch, počas hnutia za oslobodenie žien, sa skupina ženských aktivistiek za rovnosť vrhla do vôd mora a tak dosiahla to, že teraz je toto miesto otvorené aj pre ženy a deti. Pánsky plavecký klub stále existuje a je otvorený pre obe pohlavia.

Kúpanie v Muir Éireann – Írskom mori

Mojím snom bolo okúpať sa v Írskom mori. Som rada, že dievčatá boli ochotné cestovať až sem a podporiť ma v mojom úmysle. Keď sme prišli na pláž Sandycove beach, ako uvádzam vo videu nižšie, bola som v domnení, že sa nachádzam priamo na mieste Forty foot. Keďže podľa fotografií som videla, že do mora vedú schody, ktoré boli aj tu, myslela som, že som tam, kde mám byť. Avšak až po návrate domov pri spracovaní podkladov pre tento blog som zistila, že ma od ikonického miesta vstupu do mora delilo len pár desiatok metrov, v podstate, bolo za rohom. Zamrzelo ma to, ale som rada, že som na to prišla až doma, inak by som bola schopná sa tam v ten deň vrátiť. 🙂

Vstupujem do Írskeho mora

Počasie bolo zamračené, asi 5 °C. Okrem mňa sa tu do vody chystali aj iní ľudia, seniori a potápači v neoprénoch. Myslela som, že tu stretnem aj nejakých „tuleňov“ zo včerajšej tancovačky, ale nikoho známeho som nevidela (snažila som sa prísť v čase, kedy zvyknú chodievať), možno boli za rohom na Forty foot. Ktovie.

Idem na to, moje prvé otužovanie v Írskom mori; foto: Žužu
Idem na to, moje prvé otužovanie v Írskom mori; foto: Žužu

Vstup do vody z pláže je plytký, čo je vhodné na kúpanie sa pre rodiny s deťmi. Dá sa však ísť aj z vyvýšeného miesta, kde schodíky vedú už do hlbšej časti mora. Ja som šla tade. Plávalo sa mi výborne, asi po siedmych minútach som sa rozhodla ísť z vody von. Naspäť na breh som šla dlhšou plytčinou.

Plávanie pri Sandycove bolo veľmi príjemné a užila som si ho; foto: Žužu
Plávanie pri Sandycove bolo veľmi príjemné a užila som si ho; foto: Žužu

Po krátkom zahriatí sa som sa obliekla a pomaly prišla aj triaška. Dievčatá to niesli rozpačito (zastavil sa pri nich jeden pán, že či som v poriadku), tak som sa ich snažila ukľudniť, že som ok a že je to normálne. Zbalila som si veci a keď sme sa vracali späť smerom k promenáde, prechádzala som  okolo jedného potápača, ktorý si balil veci do auta. Spýtala som sa ho, či náhodou nevie, koľko stupňov mala voda. Povedal, že okolo 8°C. To ma potešilo, v porovnaní so Slovenskom, kde sa teplota vody v tom čase pohybovala asi na 2–3°C (Bratislavské jazerá), som toto mala už ako taký wellness.

Občerstvenie v malebnej reštaurácii FishShackCafé

Cestou z pláže Sandycove beach popri pobreží sme sa zastavili na čaj a zohriatie sa v miestnej reštaurácii s rybími špecialitami. Páčila sa mi tu výzdoba s námorníckou tematikou, ktorá nechýbala ani na wc. Dobre sme si tu oddýchli, bolo tu príjemne. Škoda, že som si ju viac nepofotila.
V podniku bolo príjemne a útulne, čo sa nám páčilo - Sandycove
V podniku bolo príjemne a útulne, čo sa nám páčilo a hlavne teplo

Dún Laoghaire

Potom, ako sme si oddýchli a zohriali sa, pokračujeme v prechádzke popri mori, kde od Sandycove až po prístav v Dún Laoghaire lemuje promenádu trávnatý park Scotsman’s bay. Po chvíli sa dostávame do mestečka Dún Laoghaire. Tento názov sa mi veľmi páči a priznám sa, že som si fandila, ako som intuitívne vyslovovala tento názov (vypočujete si vo videu), až doma som zistila, že sa správne vyslovuje Dan-léry. Nuž, učíme sa stále. 😉

Nedeľný trh a prístav v Dún Laoghaire

Ako prvé sme tu navštívili miestny tradičný nedeľný trh, ktorý sa koná vo viktoriánskom People’s parku a bol tu naozaj kopec ľudí. Našli sme tu skutočne všehochuť rôznych vecí, dekorácií, domácich či medzinárodných jedál, nápojov…

Nedeľný trh v Dún Laoghaire, situovaný v peknom prostredí People's parku
Nedeľný trh v Dún Laoghaire, situovaný v peknom prostredí People’s parku

Ďalej po Queen’s road sa dostávame k prístavu Dún Laoghaire, kde nás zaujme kanón z krymskej vojny, ktorý sa nachádza na vstupe východného móla. V Parížskej mierovej zmluve, ktorou sa ukončila krymská vojna, je uvedené, že každý z víťazov dostane od Rusov kanóny ako trofej ich spoločného víťazstva. Na kanóne je vyrazený znak dvojhlavého orla s korunou, erb rodu Romanovcov.

Kanón z čias krymskej vojny stráži brehy Írskeho mora
Kanón z čias krymskej vojny stráži brehy Írskeho mora

Z histórie Dún Laoghaire

Názov mesta Dún Laoghaire znamená Lóegairova pevnosť (Dún znamená pevnosť, Lóegaire bol írsky kráľ v 5. storočí). Dún Laoghaire bolo nevýznamnou dedinkou do roku 1817, kedy sa tu začal budovať veľký prístav pre Dublin. V roku 1821 dostalo meno Kingstown (Kráľovo mesto) na počesť návštevy panovníka Juraja IV. Po odtrhnutí Írska od Británie bol mestu vrátený pôvodný názov.

Prístavné mólo dlhé poldruha kilometra je obľúbeným miestom prechádzok
Prístavné mólo dlhé poldruha kilometra je obľúbeným miestom prechádzok

Zaujímavosťou je, že v roku 1834 začala fungovať a premávať z Dún Laoghaire do Dublinu železnica ako prvá v Írsku. Mesto je tiež strediskom športového jachtingu. Bývalý kostol pre vojenské námorníctvo slúži od roku 1978 ako námorné múzeum.

Pohľad na prístav, ktorý je domovom mnohých jachtárskych klubov
Pohľad na prístav, ktorý je domovom mnohých jachtárskych klubov

Rybárska dedinka a prístav Howth

V Dún Laoghaire nastupujeme opäť na vlak a smerujeme na opačnú stranu dublinského zálivu, smer prístav Howth. Cesta odtiaľto nám trvala necelú hodinu. Boli sme radi, že sa opäť trochu zahrejeme, vonku sme pobudli už dlho. Počas cesty vlakom som sa vyzula a rozhodla som sa, že sa po prístave poprechádzam naboso.

História Howthu

Howth (írsky: Binn Éadair, čo znamená Éadarov vrchol) je obec a vonkajšie predmestie Dublinu. Rozlohou zaberá väčšiu časť polostrova Howth Head, ktorý tvorí severnú hranicu Dublinského zálivu. Pôvodne len malá rybárska dedina je teraz rušným predmestím Dublinu, kombináciou prímestskej rezidenčnej zástavby, divokých svahov a vresovísk, golfových ihrísk, útesov, pobrežných chodníkov, malého lomu a rušného obchodného rybárskeho prístavu.

Príjemný vonkajší vzhľad vlakovej stanice v Howth
Príjemný vonkajší vzhľad vlakovej stanice v Howthe

Prechádzka po Howth West pier – západnom móle

Po vystúpení z vlaku ma prekvapila budova miestnej vlakovej stanice, v zástavbe s inými domami a veľmi pôsobivým exteriérom. Najprv sme sa vybrali na West pier, čiže západné mólo, ktoré lemovali reštaurácie a obchodíky v domoch s pôsobivou architektúrou s kamenným obkladom (čo ja môžem), ktorá krásne dopĺňala a špecifikovala kolorit tohto prístavu.

Architektura tu krásne dotvárala atmosféru prístavu
Architektúra tu krásne dotvárala atmosféru prístavu

Na konci západného móla je schodovitá vyvýšenina, z ktorej je krásny výhľad na more, neďaleký ostrov Ireland’s Eye a východné mólo s pôsobivým historickým majákom. Ten bol cieľom našej prechádzky, ale keďže sa nachádza na východnom móle, museli sme sa vrátiť a prejsť na druhú stranu.

Zapadajúce slnko nám okrášlilo výhľad na východné mólo s majákom Howth
Zapadajúce slnko nám okrášlilo výhľad na východné mólo s Howthským majákom

Howtský tuleň

Cestou späť po západnom móle prístavu Howth sme mali štastie. Ukázal sa nám jeden z tunajších tuleňov obecných (Harbour seal). Samozrejme, neušiel pozornosti okoloidúcich turistov, ktorí boli rovnako zvedaví ako on. Chvíľu si nás obzeral, čakal a potom sa opäť stratil vo vodách mora. Bol to krásny a jedinečný zážitok.

Prechádzka po Howth East pier – východnom móle a Howthský maják

Slniečko nám stále svietilo a dúfali sme, že sa k majáku dostaneme ešte než zapadne. East pier, čiže východné mólo je rušné a vyslovene prechádzkové, tu sa už nenachádzajú žiadne budovy, máte výhľad len na prístav a more, ktorého zdanlivá nekonečnosť je dychberúca.

Pohľad na Východné mólo v Howth, v pozadí sa vyníma ostrov Ireland's Eye
Pohľad na východné mólo, v pozadí sa vyníma ostrov Ireland’s Eye, vpravo za ním ostrov Lambay

Pohľad na maják je impozantný z akejkoľvek časti móla, zvlášť keď ho osvetľuje zlatisté svetlo zapadajúceho slnka. Počas cesty k majáku si vychutnávame výhľady na more po pravej strane móla a prístav po jeho ľavej strane.

Pohľad na Balscadden bay a severovýchodnú časť ostrova Howth
Pohľad z móla na Balscadden bay a severovýchodnú časť ostrova Howth

Keď sme prišli k historickému majáku, spravili sme si zopár záberov a zašli sme kúsok poza a sadli si na kamennú suť a užívali si výhľad na prístav a teplo zapadajúce slnka. Na konci móla je ešte jeden moderný maják, prišli sme aj k nemu.

Vychutnávame si posledné lúče zapadajúceho slnka v prístave Howth
Vychutnávame si posledné lúče zapadajúceho slnka

Výhľad na ostrov Ireland’s eye

Z prístavu je krásny výhľad na ostrov Ireland’s Eye, čiže Írske oko (írsky: Inis Mac Neasáin – ostrov synov Nessanu). Je to malý neobývaný ostrov situovaný priamo na sever od Howthského prístavu, od ktorého je vzdialený asi na jeden kilometer. V súčasnosti administratívne patrí pod okres Fingal, ale kedysi bol súčasťou mesta Dublin.

Ostrov je ľahko dostupný pravidelnými turistickými lodnými plavbami – z Howthského prístavu ste tam za  15 minút. Dá sa ísť len tak na plavbu okolo ostrova, alebo je možnosť sa na ňom vylodiť a stráviť na ňom nejaký čas. Krásne promo videjko z ostrova si môžete pozrieť na stránke jednej zo spoločností ponúkajúcich tam prepravu.

Pohľad na ostrov Ireland's Eye, na ľavom cípe vidno Martelskú vežu
Pohľad na ostrov Ireland’s Eye, na ľavom cípe vidno Martelskú vežu

Z histórie ostrova Ireland’s Eye

V keltských časoch sa ostrov nazýval Eriin ostrov. Eria bolo meno ženy a toto sa zamieňalo so slovom Erin, odvodené z írskeho pomenovania Éireann pre Írsko. Vikingovia nahradili slovo Island ich severským ekvivalentom ey, a tak sa stal známy ako Erin Ey, z čoho nakoniec vznikol názov Ireland’s Eye. Ostrov bol tiež predtým známy ako Inis Faithlenn.

Na ostrove sa nachádza Martelská veža z roku 1803 a zrúcaniny kostola z 8. storočia (kostol troch synov Nessanu) a sú jedinými znakmi niekdajšieho obývania ostrova. Kostol fungoval ako farský kostol pre Howth až do nedávnych storočí.

Na Howth už padol večer a krásne budovy ožiarili svetlá
Na Howth už padol večer a krásne budovy ožiarili svetlá

Keď slnko zapadlo, citeľne sa ochladilo a ja som sa obula, keďže mi to už dnes naboso stačilo a začalo mi byť chladno. Keď sme sa vrátili z prístavu, šli sme sa pozrieť do obchodíkov v trhovisku Howth market nachádzajúcom sa v okolí železničnej stanice, a využili tak čas čakania na spiatočný spoj do centra Dublinu.

Večera v Madigan’s bare

Unavené z dnešného dňa a poriadne hladné sme sa ešte zastavili v centre najesť sa opať v Madigan’s bare na Earl street. Bola tu aj naša obľúbená čašníčka. Dnes však odišla skôr ako včera, takže sme ju len zastihli ako sa lúči s miestnymi štamgastmi. Teplo a jedlo, to je to, čo sme práve potrebovali.

Plné zážitkov z dnešného krásneho prechádzkového dňa sme si ešte po návrate na hostel zbalili veci, lebo zajtra odchádzame na letisko skoro ráno a čaká nás návrat domov.

Galéria Výlet do Dublinu 22.1.2017 – nedeľa


Poslednú časť si môžete pozrieť tu:

Zaujal vás tento článok?

Ak áno, mám veľkú radosť. Ak to tak cítite, poteším sa, ak mu dáte svoj lajk alebo ho budete zdieľať alebo pridáte svoj komentár. Ďakujem. 

Komentáre

Nech sa páči, toto je priestor pre vás.

Sharing

About The Author: Sue-barefooter

Nadšená pre bosé chodenie a beh, otužovanie a zdravý veggie lifestyle. K tomu radosť z fotografovania či zdravého varenia. Veľa ľudí ma inšpirovalo, a ja chcem túto inšpiráciu dávať ďalej.

Leave your comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.