Náš víkendový výlet do Dublinu vygradoval v nedeľu, kedy sme sa prešli po pobrežných častiach Sandycove a Howth. Splnila som si sen a okúpala som sa v Írskom mori a dala si prechádzku naboso.
Predchádzajúce časti si môžete prečítať tu:
Nedeľa 22.1.2017 (tretia časť)
Výlet na pláž Sandycove a prístav Howth
Po pokojnej noci (oproti tej predchádzajúcej) a výborných raňajkách (ako inak, moja obľúbená ovsená kaša) sme sa vybrali využiť služby Iarnrón Éireann – írskych železníc a vlakom sa nechali odviesť na známu dublinskú pláž Sandycove. Z nášho hostela nám to pešo na stanicu Connolly station trvalo asi 20 minút. Cesta vlakom do Sandycove trvala približne 40 minút.
Sandycove a Forty foot
Vlakom s blížime k našej výstupovej zastávke a cez okno pozorujem dlhú, tiahlu piesočnú pláž a Írske more. Tam sa musí príjemne chodiť, pomyslela som si. Vystupujeme na zastávke Sandycove and Glasthule a vydávame sa smerom k pláži po ceste Summerhill road a Glasthule road, kde míňame krásny farský kostol sv. Jozefa. Pri najbližsej odbočke ideme doľava smerom k promenáde Marine parade popri mori.
Sandycove, prímorské predmestie Dublinu sa nachádza v blízkosti prístavu v Dún Laoghaire. Kúsok od pláže sa nachádza slávna Martelská veža, kde nejaký čas pobudol aj spisovateľ James Joyce. V súčasnosti tu sídli malé múzeum Joycean, ktoré je otvorené v letnom období.
Ako som spomenula v druhej časti tohto blogu, keď som na webe pozerala možnosti otužovania v Dubline, narazila som na skupinu dublinských otužilcov Dublin seals, ktorí sa chodia kúpať na ikonické miesto Forty foot pri pláži Sandycove.
Pôsobivá história miesta Forty foot
História Forty foot (Štyridsať stôp) ma veľmi zaujala, a preto som sa tešila, že vstúpim do Írskeho mora práve z tohto miesta. Forty foot je výbežok na južnom cípe Dublinského zálivu v Sandycove, kde sa celoročnému plávaniu na tomto mieste venujú už asi 250 rokov. Samozrejme, v minulosti to bolo výlučne miesto na kúpanie len pre džentlmenov a bol tu zriadený aj pánsky plavecký klub.
Vďaka svojej relatívnej izolácii a rodovo špecifickej povahe sa stalo populárnym miestom pre nudistov, ale v 70-tych rokoch, počas hnutia za oslobodenie žien, sa skupina ženských aktivistiek za rovnosť vrhla do vôd mora a tak dosiahla to, že teraz je toto miesto otvorené aj pre ženy a deti. Pánsky plavecký klub stále existuje a je otvorený pre obe pohlavia.
Kúpanie v Muir Éireann – Írskom mori
Vstupujem do Írskeho mora
Počasie bolo zamračené, asi 5 °C. Okrem mňa sa tu do vody chystali aj iní ľudia, seniori a potápači v neoprénoch. Myslela som, že tu stretnem aj nejakých „tuleňov“ zo včerajšej tancovačky, ale nikoho známeho som nevidela (snažila som sa prísť v čase, kedy zvyknú chodievať), možno boli za rohom na Forty foot. Ktovie.
Vstup do vody z pláže je plytký, čo je vhodné na kúpanie sa pre rodiny s deťmi. Dá sa však ísť aj z vyvýšeného miesta, kde schodíky vedú už do hlbšej časti mora. Ja som šla tade. Plávalo sa mi výborne, asi po siedmych minútach som sa rozhodla ísť z vody von. Naspäť na breh som šla dlhšou plytčinou.
Po krátkom zahriatí sa som sa obliekla a pomaly prišla aj triaška. Dievčatá to niesli rozpačito (zastavil sa pri nich jeden pán, že či som v poriadku), tak som sa ich snažila ukľudniť, že som ok a že je to normálne. Zbalila som si veci a keď sme sa vracali späť smerom k promenáde, prechádzala som okolo jedného potápača, ktorý si balil veci do auta. Spýtala som sa ho, či náhodou nevie, koľko stupňov mala voda. Povedal, že okolo 8°C. To ma potešilo, v porovnaní so Slovenskom, kde sa teplota vody v tom čase pohybovala asi na 2–3°C (Bratislavské jazerá), som toto mala už ako taký wellness.
Občerstvenie v malebnej reštaurácii FishShackCafé
Dún Laoghaire
Potom, ako sme si oddýchli a zohriali sa, pokračujeme v prechádzke popri mori, kde od Sandycove až po prístav v Dún Laoghaire lemuje promenádu trávnatý park Scotsman’s bay. Po chvíli sa dostávame do mestečka Dún Laoghaire. Tento názov sa mi veľmi páči a priznám sa, že som si fandila, ako som intuitívne vyslovovala tento názov (vypočujete si vo videu), až doma som zistila, že sa správne vyslovuje Dan-léry. Nuž, učíme sa stále. 😉
Nedeľný trh a prístav v Dún Laoghaire
Ako prvé sme tu navštívili miestny tradičný nedeľný trh, ktorý sa koná vo viktoriánskom People’s parku a bol tu naozaj kopec ľudí. Našli sme tu skutočne všehochuť rôznych vecí, dekorácií, domácich či medzinárodných jedál, nápojov…
Ďalej po Queen’s road sa dostávame k prístavu Dún Laoghaire, kde nás zaujme kanón z krymskej vojny, ktorý sa nachádza na vstupe východného móla. V Parížskej mierovej zmluve, ktorou sa ukončila krymská vojna, je uvedené, že každý z víťazov dostane od Rusov kanóny ako trofej ich spoločného víťazstva. Na kanóne je vyrazený znak dvojhlavého orla s korunou, erb rodu Romanovcov.
Z histórie Dún Laoghaire
Názov mesta Dún Laoghaire znamená Lóegairova pevnosť (Dún znamená pevnosť, Lóegaire bol írsky kráľ v 5. storočí). Dún Laoghaire bolo nevýznamnou dedinkou do roku 1817, kedy sa tu začal budovať veľký prístav pre Dublin. V roku 1821 dostalo meno Kingstown (Kráľovo mesto) na počesť návštevy panovníka Juraja IV. Po odtrhnutí Írska od Británie bol mestu vrátený pôvodný názov.
Zaujímavosťou je, že v roku 1834 začala fungovať a premávať z Dún Laoghaire do Dublinu železnica ako prvá v Írsku. Mesto je tiež strediskom športového jachtingu. Bývalý kostol pre vojenské námorníctvo slúži od roku 1978 ako námorné múzeum.
Rybárska dedinka a prístav Howth
V Dún Laoghaire nastupujeme opäť na vlak a smerujeme na opačnú stranu dublinského zálivu, smer prístav Howth. Cesta odtiaľto nám trvala necelú hodinu. Boli sme radi, že sa opäť trochu zahrejeme, vonku sme pobudli už dlho. Počas cesty vlakom som sa vyzula a rozhodla som sa, že sa po prístave poprechádzam naboso.
História Howthu
Howth (írsky: Binn Éadair, čo znamená Éadarov vrchol) je obec a vonkajšie predmestie Dublinu. Rozlohou zaberá väčšiu časť polostrova Howth Head, ktorý tvorí severnú hranicu Dublinského zálivu. Pôvodne len malá rybárska dedina je teraz rušným predmestím Dublinu, kombináciou prímestskej rezidenčnej zástavby, divokých svahov a vresovísk, golfových ihrísk, útesov, pobrežných chodníkov, malého lomu a rušného obchodného rybárskeho prístavu.
Prechádzka po Howth West pier – západnom móle
Po vystúpení z vlaku ma prekvapila budova miestnej vlakovej stanice, v zástavbe s inými domami a veľmi pôsobivým exteriérom. Najprv sme sa vybrali na West pier, čiže západné mólo, ktoré lemovali reštaurácie a obchodíky v domoch s pôsobivou architektúrou s kamenným obkladom (čo ja môžem), ktorá krásne dopĺňala a špecifikovala kolorit tohto prístavu.
Na konci západného móla je schodovitá vyvýšenina, z ktorej je krásny výhľad na more, neďaleký ostrov Ireland’s Eye a východné mólo s pôsobivým historickým majákom. Ten bol cieľom našej prechádzky, ale keďže sa nachádza na východnom móle, museli sme sa vrátiť a prejsť na druhú stranu.
Howtský tuleň
Cestou späť po západnom móle prístavu Howth sme mali štastie. Ukázal sa nám jeden z tunajších tuleňov obecných (Harbour seal). Samozrejme, neušiel pozornosti okoloidúcich turistov, ktorí boli rovnako zvedaví ako on. Chvíľu si nás obzeral, čakal a potom sa opäť stratil vo vodách mora. Bol to krásny a jedinečný zážitok.
Prechádzka po Howth East pier – východnom móle a Howthský maják
Slniečko nám stále svietilo a dúfali sme, že sa k majáku dostaneme ešte než zapadne. East pier, čiže východné mólo je rušné a vyslovene prechádzkové, tu sa už nenachádzajú žiadne budovy, máte výhľad len na prístav a more, ktorého zdanlivá nekonečnosť je dychberúca.
Pohľad na maják je impozantný z akejkoľvek časti móla, zvlášť keď ho osvetľuje zlatisté svetlo zapadajúceho slnka. Počas cesty k majáku si vychutnávame výhľady na more po pravej strane móla a prístav po jeho ľavej strane.
Keď sme prišli k historickému majáku, spravili sme si zopár záberov a zašli sme kúsok poza a sadli si na kamennú suť a užívali si výhľad na prístav a teplo zapadajúce slnka. Na konci móla je ešte jeden moderný maják, prišli sme aj k nemu.
Výhľad na ostrov Ireland’s eye
Z prístavu je krásny výhľad na ostrov Ireland’s Eye, čiže Írske oko (írsky: Inis Mac Neasáin – ostrov synov Nessanu). Je to malý neobývaný ostrov situovaný priamo na sever od Howthského prístavu, od ktorého je vzdialený asi na jeden kilometer. V súčasnosti administratívne patrí pod okres Fingal, ale kedysi bol súčasťou mesta Dublin.
Ostrov je ľahko dostupný pravidelnými turistickými lodnými plavbami – z Howthského prístavu ste tam za 15 minút. Dá sa ísť len tak na plavbu okolo ostrova, alebo je možnosť sa na ňom vylodiť a stráviť na ňom nejaký čas. Krásne promo videjko z ostrova si môžete pozrieť na stránke jednej zo spoločností ponúkajúcich tam prepravu.
Z histórie ostrova Ireland’s Eye
V keltských časoch sa ostrov nazýval Eriin ostrov. Eria bolo meno ženy a toto sa zamieňalo so slovom Erin, odvodené z írskeho pomenovania Éireann pre Írsko. Vikingovia nahradili slovo Island ich severským ekvivalentom ey, a tak sa stal známy ako Erin Ey, z čoho nakoniec vznikol názov Ireland’s Eye. Ostrov bol tiež predtým známy ako Inis Faithlenn.
Na ostrove sa nachádza Martelská veža z roku 1803 a zrúcaniny kostola z 8. storočia (kostol troch synov Nessanu) a sú jedinými znakmi niekdajšieho obývania ostrova. Kostol fungoval ako farský kostol pre Howth až do nedávnych storočí.
Keď slnko zapadlo, citeľne sa ochladilo a ja som sa obula, keďže mi to už dnes naboso stačilo a začalo mi byť chladno. Keď sme sa vrátili z prístavu, šli sme sa pozrieť do obchodíkov v trhovisku Howth market nachádzajúcom sa v okolí železničnej stanice, a využili tak čas čakania na spiatočný spoj do centra Dublinu.
Večera v Madigan’s bare
Unavené z dnešného dňa a poriadne hladné sme sa ešte zastavili v centre najesť sa opať v Madigan’s bare na Earl street. Bola tu aj naša obľúbená čašníčka. Dnes však odišla skôr ako včera, takže sme ju len zastihli ako sa lúči s miestnymi štamgastmi. Teplo a jedlo, to je to, čo sme práve potrebovali.
Plné zážitkov z dnešného krásneho prechádzkového dňa sme si ešte po návrate na hostel zbalili veci, lebo zajtra odchádzame na letisko skoro ráno a čaká nás návrat domov.
Galéria Výlet do Dublinu 22.1.2017 – nedeľa
Poslednú časť si môžete pozrieť tu: