Víkendový výlet do Dublinu – január 2017 (2/4)

Víkendový výlet do Dublinu – január 2017 (2/4)

Featured Video Play Icon

Druhé, rozsiahlejšie pokračovanie môjho seriálu Výlet do Dublinu. V dnešný deň sme si spravili prechádzku mestom a pozreli pamiatky. Aj naboso.

Prvú časť si môžte prečítať tu:


Sobota 21.1.2017 (druhá časť)


Raňajky ma potešili

Ako vždy, teším sa na svoje raňajky. Už vyše roka mám väčšinou vločkovú kašu s ovocím, a úprimne, trošku som sa obávala, aké budú možnosti v rámci raňajok v hosteli. Ale príjemne ma prekvapili. Bolo tu na výber niekoľko ingrediencií a medzi nimi aj vločky, takže sa mi podarilo dopriať si raňajky podľa môjho gusta. Popri jedení sme debatili a podľa mapy vyberali miesta, ktoré si dnes chceme pozrieť.

Ide sa do mesta. Naboso.

Hneď od rána bolo zamračené a chladno, sem tam slnko presvietilo mraky. Uznávam, že som sa obliekla neprezieravo naľahko, 3/4 kraťase, 4°C. Túto teplotu zvládam v kraťasoch v pohode, pokiaľ sa rýchlo hýbem. Neuvedomila som si, že po meste budeme chodiť pomaly, čiže sa nebudem vedieť tak zahriať, preto som sa potešila všetkým interiérom, ktoré sme počas dňa navštívili.

Do mestských ulíc som vykročila naboso, takže som sa pre oprotiidúcich a následne nechápavo obzerajúcich sa ľudí stala tak trochu turistickou atrakciou tohto mesta aj ja. Na každej voľnej ploche hlavnej tepny O’Connell street, ktorú križovala bočná ulička, stálo niekoľko ľudí ponúkajúci rôzne služby turistom v meste. Jednej z tých, čo rozdávala reklamné letáčiky neušlo, že som bosá a povedala mi, že ma obdivuje, že v takej zime idem naboso.

Autobusy typu Hop-on & Hop-off boli na každom rohu
Autobusy typu Hop-on & Hop-off (Naskoč-Vyskoč) boli na každom rohu

Keďže Dublin bol vlastne prvé mesto, v ktorého centre – medzi ľuďmi – som sa prechádzala naboso, nebola som ešte tak sociálne odvážna, takže aby som ten nápor pohľadov oprotiidúcich zvedavcov zvládla, snažila som sa vyhýbať očnému kontaktu s nimi. Dievčatá, ako šli so mnou, mali zábavu sledujúc rôzne reakcie okoloidúcich ľudí, ktorí boli naozaj medzinárodného zastúpenia.

Spolu s pamiatkami som sa trochu stala atrakciou aj ja.
Spolu s pamiatkami som sa v uliciach Dublinu trochu stala atrakciou aj ja.

Dve zaujímavé veci, čo som v Dubline ocenila. Prvá: majú tu skvelé chodníky. Aspoň čo sa centra týka, žiaden asfalt, ale dlaždice. Chodilo sa mi po nich veľmi príjemne. Druhá: na ulici sme nevideli skoro nikoho fajčiť, čo ma veľmi prekvapilo.

Zážitok v obchode so suvenírmi

Na hlavnom ťahu cez centrum sme zazreli niekoľko obchodov so suvenírmi. Tak sme aj jeden navštívili. Suveníry všetkého druhu so symbolmi Dublinu, Írska, či s textami rôznych vinšov, prianí a básničniek. Ako sme si tak obzerali veci, pristúpil ku mne jeden z predavačov, a poprosil ma, či by som sa mohla obuť. Tak som sa ho s úsmevom spýtala, že prečo? Snažil sa mi vysvetliť, že tam majú tovar rôzneho charakteru, aj rozbitný a oni by boli neradi, ak by som na niečo také stúpila a ublížila si. Zrejme očakávali, že by z toho mohli mať problém.

Tak som mu povedala, že som tu nič také na zemi nevidela, že tu majú krásne čisto a že to, že som naboso je moja zodpovednosť. Odpovedal pekne diplomaticky: tam vonku áno, ale tu nie. Pochopila som, pozdravila a vyšla z obchodu. Ako som vychádzala z dverí, ešte som periférne zazrela jeho kolegyňu zízajúcu naňho s výčitkou: „Ona odišla!“ Čo predpodkladám, že nebol ich zámer. Ale keďže to nebol jediný obchod so suvenírmi v Dubline, rozhodla som sa skúsiť šťastie naboso inde.

Po tomto zážitku, ktorý som trochu rozdýchavala na ulici, predsalen, prvé stretnutie sa s konfrontáciou tohto druhu, sme pokračovali v našej ceste po spoznávaní pamiatok mesta.

Tour de Dublinské pamiatky

Dublinská ihla

Ihla – Spire of Dublin, je monument, ktorý zahliadnete už z diaľky a vďaka svojej výške je výborný orientačný bod. Nachádza sa uprostred najhlavnejšej ulice v Dubline – O’Connell street. Štíhle moderné umenie sa týči do úctyhodnej výšky 120 metrov. V spodnej časti má priemer 3 metre a na vrchole 15 cm. Stojí od roku 2003 na mieste niekdajšeho Nelsonovho stĺpového pamätníka, ktorý bol v roku 1966 zničený bombovými útokmi niekdajších členov IRA.

Spire of Dublin - alias dublinská ihla sa ťahá do výšky 120 m
Spire of Dublin – alias dublinská ihla sa ťahá do výšky 120 m

Trinity college a Trinity library

Ako prvé sme išli navštíviť univerzitu Trinity college a priľahlú slávnu knižnicu Trinity library. Prestížna prvá univerzita v Írsku – Trinity college bola založená kráľovnou Alžbetou I. v roku 1572. Univerzita a jej priľahlé budovy obklopujú obrovské nádvorie, po ktorom sme sa trochu poprechádzali a spravili zopár fotiek.

Na nádvorí Trinity college
Na nádvorí Trinity college

Cez nádvorie tejto dublinskej univerzity sme sa dostali k slávnej knižnici, ktorá uchováva rôzne historické knižné skvosty, medzi nimi aj unikátne iluminované evanjeliáre, napr. Book of Kells. Pred vstupom do múzea som sa obula, bolo mi už chladno a zároveň som predpokladala, že by ma tam naboso asi nepustili.

Na lavičke v areáli Trinity college
Na lavičke v areáli Trinity college

Ako uvádza Wikipedia, Knižnica Trinity College je depozitná knižnica pre Írsko a Veľkú Britániu, obsahujúca viac ako 6,2 milióna vytlačených zväzkov a významné množstvo rukopisov (vrátane knihy Kells), mapy a hudbu.

V priestoroch knižnice je múzeum, kde prebiehala výstava Knihy z Kellsu. Bolo tu zakázané fotiť. Okrem popisov jednotlivých častí iluminovaných kníh tam boli aj ukážky materiálov, z ktorých sa vyrábali farby, ktorými sa knihy ilustrovali. Bolo to zaujímavé. Až v priestoroch starej knižnice sme si mohli odfotiť túto obrovskú miestnosť plnú starých kníh. Miesto malo výrazný zatuchnutý starinový odor, ktorý veľmi nemusím, takže sme sa tam ani veľmi nezdržiavali.

S kamarátom Cicerom v slávnej knižnici Trinity college library
S kamarátom Cicerom v slávnej knižnici Trinity college library; foto: Žužu
Po návšteve Trinity college sme šli okolo múzea írskej whiskey, ale nešli sme dnu
Po návšteve Trinity college sme šli okolo múzea írskej whiskey, ale nešli sme dnu; foto: Žužu

Kostol sv. Andreja a socha Molly Malone

Ako sme sa blížili ku soche Molly Malone, dostali sme sa ku krásnemu kostolu sv. Andreja postavenom v roku 1665. Pri týchto pamiatkach sa cítim ako v inom, dávnom svete, hoci všade naokolo číhajú budovy súčasnosti. St. Andrew’s church momentálne už neslúži ako kostol, ale sídli v ňom centrálna turisticko-informačná kancelária.

Pohľad na kostol sv. Andreja z ulice Church lane
Pohľad na kostol sv. Andreja z ulice Church lane

Sochu Molly som si pamätala z knihy sprievodcu po Dubline a chcela som si pri nej spraviť fotku. Slávna socha dublinskej predavačky ustríc a rýb je ospevovaná v rovnomennej starej írskej piesni, ktorá je neoficiálnou hymnou Dublinu. Je to len fiktívna postava. Socha pôvodne stála na Grafton street od roku 1988. Kvôli prácam ju v roku 2014 premiestnili na Suffolk street, ku kostolu sv. Andreja, kde ju napokon ponechali.

Molly je vyobrazená s výraznými prednosťami, ktoré vďaka dostupnej polohe strácajú svoj bronzový odtieň.
Molly je vyobrazená s výraznými prednosťami, ktoré vďaka dostupnej polohe strácajú svoj tmavý bronzový odtieň.

Powerscourt townhouse centre

Do tohto obchodného centra sme vošli vlastne neplánovane. Žužu sa páčili vystavené kvety na priedomí tohto centra, tak sme vošli dnu, že sa pozrieme do kvetinárstva. Zo zvedavosti sme šli ďalej, až sa medzi nami otvoril úchvatný priestor s krásnou architektúrou dvora s presklenou strechou.

Do centra sme sa dostali vďaka vystaveným kvetinkám
Do centra sme sa dostali vďaka vystaveným kvetinkám

Powerscourt Townhouse Centre je považovaný za najväčšiu nákupnú mekku, ktorá sa nachádza v nádhernej budove postavenej v gregoriánskom slohu, a nachádza sa na južnej ulici William Street v Dubline.

Galéria s krásnou architektúrou domu v gregoriánskom štýle
Galéria s krásnou architektúrou domu v gregoriánskom štýle

Tržnica George’s Street Arcade

Ako sme pokračovali, cestou sme narazili na túto prekrásnu tržnicu. Netušila som, že niečo ako tržnica môže byť tak nádherné. A tiež, bola som rada, že sme opäť niekde vo vnútri. Zároveň sme už cítili hlad, tak sme hľadali, kde by sme sa mohli najesť. Problém bol v tom, že sme skoro nikde nevideli ponuku obedového menu, keďže viaceré bary či reštaurácie ponúkali po jedenástej ešte len raňajkové menu. Nakoniec sa nám jedno miesto podarilo nájsť.

Jeden z vchodov do nákupnej arkády
Vchod do nákupnej arkády z ulice Drury street

Obed v The Bankers lounge

Na rohu Trinity street a Dame lane vyčnieva krásny, červený, do očí bijúci podnik The Bankers lounge. Skúsili sme vojsť, a pozrieť sa, čo majú v ponuke. Hurá, dá sa tu naobedovať. A dokonca aj niečo iné ako vyprážaná ryba s hranolkami, ktoré tu majú žiaľ všade.

Cestoviny boli výborné
Cestoviny boli výborné
A samozrejme, Guinness nesmel chýbať
A samozrejme, Guinness nesmel chýbať

Dublinský hrad  – Dublin Castle

Po výbornom obede sme sa trochu prechádzali malebnými ulicami v okolí Temple baru, až sme sa napokon dostali k dolnému nádvoriu Dublinskému hradu, ktorému dominuje impozantná veža, ku ktorej je pristavená viktoriánska kráľovská kaplnka.

Stredoveká veža v normanskom štýle je jednou z najstarších a najdôležitejších častí mesta Dublinu, ktoré stoja dodnes. Stavba je z obdobia rokov 1204-28, postavená počas vlády Henricha III.  Jej steny majú hrúbku až 4,8 metra.

Pohľad na kráľovskú kaplnku so stredovekou vežou
Pohľad na kráľovskú kaplnku so stredovekou vežou
Bedford tower z nádvoria Dublinského hradu sa nachádza oproti vstupu do hradu
Bedford tower z horného nádvoria Dublinského hradu sa nachádza oproti vstupu do hradu

Katedrála Christ Church a Dublinia

Po návšteve Dublinského hradu sme zamierili ku Katedrále Christ Church, oficiálne nazývanej Cathedral Church of the Holy Trinity (Katedrálny chrám najsvätejšej Trojice). Katedrála so základmi už z roku okolo 1030 je nádherná goticko-normanská architektúra, premostená so Synod hall, v ktorej sídli Dublinia, múzeum vikingskej a stredovekej histórie mesta. Vnútro katedrály sme si obzreli iba zozadu a trochu nazreli na prechodové schodište do Dublinie.

Vľavo Dublinia s premostením ku Christ Church katedrále
Vľavo Dublinia s premostením ku Christ Church katedrále
Stretnutie na lavičke s „bezdomovcom Ježišom“

V okolí katedrály je pekný parčík, kde som sa opäť vyzula. K tomu ma tiež inšpirovala bronzová socha bezdomovca spiaceho na lavičke. Až keď som si prisadla, všimla som si, o koho ide, keďže mal rany na nohách. Táto socha bola stelesnením toho, čo o sebe Ježiš hovoril, že „nemá kde hlavu skloniť“ a taktiež mi pripomenula jeho výrok, že čo sme urobili nejakému človeku, urobili sme to jemu. Toto stretnutie ma na chvíľu odzbrojilo a odmlčalo. Musím povedať, že autor sochy to fantasticky výstižne vyjadril.

Na lavičke so sochou „Homeless Jesus“ od autora Timothy Schmalza
Na lavičke so sochou „Homeless Jesus“ od autora Timothyho Schmalza; foto: Žužu

V areáli tejto katedrály sa od roku 2015 nachádza pomník pripomínajúci arménsku genocídu z roku 1915. Je to Chačkar, typický arménsky kríž s rastlinnými motívmi vytesaný do sopečného kameňa. Do tohto dublinského pomníka sú pridané aj tradičné keltské prvky.

Chačkar - arménsky kríž z vulkanického kameňa s keltskými prvkami
Chačkar – arménsky kríž z vulkanického kameňa s keltskými prvkami

Katedrála sv. Patrika s parkom

Od Dublinie a Christ Church katedrály sme zišli dolu ulicami Nicholas a Patrick street k impozantnej katedrále sv. Patrika, stojacej od roku 1191. Vďaka svojej 43 metrov vysokej veže je najvyšším a najväčším chrámom v Írsku.  Vo vnútri sme neboli. Obklopuje ju pekný rozľahlý St. Patrick park, v ktorom sme našli aj lavičku Václava Havla (teda skôr stôl so stoličkami), ktorá je tu od roku 2013.

Park pri katedrále sv. Patrika s miestom Václava Havla
Park pri katedrále sv. Patrika s miestom Václava Havla

Dublinská mestská brána a hradby

Cestou späť od katedrály sv. Patrika sme prechádzali okolo kostola sv. Audoena na High street. Kostol sa nachádza pri dublinskej mestskej bráne a hradbách z roku 1240, ktoré pekne vidno z Cook street. Obe pamiatky sú situované neďaleko Dublinie a Christ Church katedrály.

Dublinská mestská brána, v pozadí kostol sv. Audoena
Areál kostola sv. Audoena pri dublinskej mestskej bráne s hradbami

Slávny Temple bar

Po prechádzke od Cook street pozdĺž rieky Liffey sme odbočili na Essex Street končiacu pri legendárnom Temple bare. Vedela som, že voľné miesto už v ňom nenájdeme, ale aspoň na chvíľu sme chceli nakuknúť a zakúsiť tak jedinečnú atmosféru tohto miesta. Výzdobou to bola riadna všehochuť, ale asi práve to dodáva tomuto miestu jedinečnosť.

Temple bar ako vždy plný ľuďmi a príjemnou atmosférou
Temple bar ešte s vianočnou výzdobou a príjemnou atmosférou

Farebné autobusy ma dostali

Musím povedať, že farebné autobusy v Dubline, kde ich bolo neúrekom, ma fascinovali. Toľko farieb na jednom mieste, avšak spravené decentne tak, že to vôbec nepôsobilo nevhodne, ale krásne zapadali do prostredia a dotvárali už tak pekný kolorit dublinských ulíc. Tu je pár ukážok:



Zážitok v Madigan’s bare

Z Temple baru sme pokračovali ulicou Temple bar s jej malebnými domami a barmi. Na ňu sa ďalej napojila ulica Fleet street, z ktorej sme odbočili a pokračovali k rieke Liffey. Cez most O’Connell bridge sme sa dostali opäť na ulicu O’Connell street. Pri Ihle sme odbočili na Earl street a našli Madigan’s bar, kde sme sa šli najesť a tešila som sa, že sa opäť zohrejem.

Po celodennom chodení trocha oddychu a ohriatia sa v tomto príjemnom bare
Po celodennom chodení trocha oddychu a ohriatia sa v tomto príjemnom bare

Príjemný podnik so zaujímavým interiérom. Čo ma tu však najviac fascinovalo, bola jedna z čašníčok. Môžem úprimne povedať, že hoci som príjemných a milých čašníkov či čašníčky zažila už aj na Slovensku, ale toto sa nedalo porovnať.

Milá, usmievavá, spievajúca si čašníčka robila s radosťou svoju prácu, a bolo na nej vidno, že ju jej práca baví. A s tým som sa pri tomto povolaní málokedy stretla. Ochotne nám poradila s výberom a taktiež ma prekvapila reakcia, keď sme platili účet. Všimla som si, že mi zabudli naúčtovať šalát, ktorý som mala. Tak som jej to povedala, ale ona, že to je v poriadku, to nemusim riešiť. Tak som len nechápavo povedala, že ďakujem.

Z Madigan’s sme odchádzali spokojné a povedali sme si, že sa sem určite vrátime aj zajtra. Po celodennej prechádzke sme si šli oddýchnuť do hostela a pripraviť sa na večer v znamení írskych ceilí tancov.

Večerná ceilí tancovačka v Teachers club

Keď som ešte doma premýšľala, kam si pôjdem v Dubline zaplávať v rámci otužovacieho tréningu, pri surfovaní na nete som narazila na skupinu dublinských otužilcov s názvom Dublin seals. Potešilo ma, že práve v sobotný večer, keď sme mali byť v Dubline, organizovali charitatívny tanečný ceilí večer na podporu aktivít Červeného kríža pôsobiaceho v Jemene. Povedala som si: budem v Dubline, tak to si nemôžem nechať ujsť zažiť pravý tanečný írsky večer!

Napriek tomu, že som si miesto tejto tanečnej akcie na mape pozrela viackrát, trošku sme blúdili, než sme naozaj našli Parnell Square, kde sa klub nachádza. Organizátori boli priateľskí a milí, čapoval sa Guinness, hrala živá írska hudbička, atmosféra na tancovačku pripravená. Ceilí tance, sú írske spoločenské tance, tancujúce sa v pároch a zároveň určitých skupinách, za sprievodu tradičnej, zväčša živej írskej hudby.

Moderátorský pár (uprostred) ukazuje kroky k aktuálnemu tancu
Moderátorský pár (uprostred) ukazuje kroky k aktuálnemu tancu

Pred pár rokmi som chodila na kurz ceilí írskych tancov, takže nejaké kroky som si pamätala.  Väčšinou je prítomný tanečný moderátor, ktorý najprv predvedie, ako sa tanec tancuje, potom ho s tancujúcimi „natrénuje“ a potom sa spustí hudba, a tancuje sa. Je to hlavne o veľkej zábave, o ktorú pri tomto druhu tanca nie je núdza.

Počas tancovania som sa zoznámila s niekoľkými milými ľuďmi a pre mňa, ako väčšinového introverta, to bol nový krásny zážitok a opäť prekonané nové výzvy. Ostali sme so Žužu až do konca večera a v dobrej nálade sme sa vrátili do hostela dúfajúc, že táto noc bude pokojnejšia, ako tá predchádzajúca. Teším sa na nové zážitky a výzvy, ktoré prinesie zajtrajšok.

 

Galéria Výlet do Dublinu 21.1.2017 – sobota

Tretiu časť si môžete prečítať tu:

Zaujal vás tento článok?

Ak áno, mám veľkú radosť. Ak to tak cítite, poteším sa, ak mu dáte svoj lajk alebo ho budete zdieľať alebo pridáte svoj komentár. Ďakujem. 

Komentáre

Nech sa páči, toto je priestor pre vás.

Sharing

About The Author: Sue-barefooter

Nadšená pre bosé chodenie a beh, otužovanie a zdravý veggie lifestyle. K tomu radosť z fotografovania či zdravého varenia. Veľa ľudí ma inšpirovalo, a ja chcem túto inšpiráciu dávať ďalej.

Leave your comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.