Prečo naboso

Prečo som sa rozhodla chodiť naboso?

Dôvodov, prečo som sa rozhodla chodiť naboso je niekoľko. Avšak, prvá inšpirácia prišla krátko po tom, ako som začla trénovať otužovanie. Preto sú na mojich stránkach aj príspevky z otužovania, pretože v mojom živote je to úzko prepojené.

Bosé chodenie ako forma otužovania

Ako som už spomenula vo svojom prvom otužileckom videu, v polovici októbra 2016 som začala svoju cestu otužovania, na ktorej som spoznávala aj jeho rôzne formy.
V rámci získavania nejakých inšpiratívnych informácií som sa dostala k videu Martina Tháma, dnes už inštruktora otužovacej metódy Wima Hofa, kde rozprával aj o tom, ako chodí naboso, ako je to prirodzené, a ako sa v dnešnej dobe bojíme aj takýchto prirodzených vecí, ako máme problém prejavovať svoje ja a byť sami sebou častokrát len preto, že máme strach z toho, čo na to povedia ostatní.

Počas pozerania tohto videa mi napadlo, že to znie ako zaujímavý nápad, a bosé chodenie, hlavne v zimnom období, v ktorom som sa práve vtedy nachádzala, som privítala ako výborný doplnok.

Spriaznenosť s prírodou

Počas svojej prvej bosej prechádzky som bola nesmierne unesená z pocitov, ktoré som pri tom zažila. Veľmi ťažko sa opisujú, ale najbližsie vyjadrenie by bolo asi niečo ako: súznenie s prírodou, pocit, že ja a zem patríme nejako k sebe, a že je to úplne prirodzené, že sa takto vzájomne cítime. Bola som z toho naozaj nadšená, a tak po tejto prechádzke som aj pripravila toto tribute videjko:

Bosé chodenie ako životný štýl

Začla som si preto o bosom chodení čítať viac, pozerať videjká ľudí, ktorí sa rozhodli chodiť či žiť úplne naboso. Postupne vo mne narástla túžba nielen príležitostne chodiť naboso, ale skúsiť tak fungovať v reálnom živote. Z našich končín ma asi najviac oslovilo, síce vyše dvoch hodín trvajúce (ale stojí to za to), zato však podmanivé, zábavné, ale aj náučné video diskusie p. Dušeka a jeho troch bosonohých hostí.

Zo zahraničia ma asi najviac inšpiroval autor kníh, tréner športovcov a sám stále aktívny bežec Michael Sandler, ktorému lekári povedali, že po svojich ťažkých nehodách a následných operáciách nôh už nikdy nebude môc behať. Spolu s manželkou sú autormi knihy Bosé běhání, ktorú som si aj zakúpila a z ktorej som získala asi najkomplexnejšie informácie o chodení, nohách a behaní. O tom sa viac rozšírim v časti o behaní, ktorú pripravujem.

Bosé chodenie ako forma prijatia sa

Ďalšie inšpiratívne videjko bolo od Sabriny Fox, ktorá zdieľala svoje dojmy a zážitky po tom, ako rok chodila naboso.

V tomto videu mi priam hovorila z duše, a bola som nadšená, že to niekto vníma podobne ako ja. Zároveň tam aj načŕta tému o tom, ako vlastne vnímame svoje chodidlá, ako sa mnohí za svoje nohy hanbíme, príp. sme radi, ak ich nikto nevidí. V tejto súvislosti som si spomenula na jednu situáciu, ktorá ma naozaj dostala. Raz mi jedna kamarátka napísala na Facebooku komentár k mojej fotke z videa, že mám krásne nohy. Najprv som sa len pousmiala, že iste… Ale potom som nad tým začla uvažovať, že áno, patrila som k tým ľuďom, ktorí sa za svoje nohy (chodidlá) hanbia, a sú radi, ak ich moc nie je vidno. Uvedomila som si tento svoj postoj, a postupom času, ako som chodila naboso, a mala ich na očiach viac a viac, som začla mať svoje nohy rada, ba dokonca, začli sa mi páčiť a som na ne hrdá.

Je totiž skutočnosťou, že v topánkach je pochovaný potenciál chodidiel. Nohy dokážu neuveriteľné veci, ak im na to dáme príležitosť. Sú veľmi flexibilné, rýchlo sa vedia prispôsobiť prostrediu, získavajú dôležité informácie, dávajú mozgu nové impulzy a tým sa starajú o jeho dobré fungovanie a zachovanie jeho sviežosti. Uvedomila som si, že mi prišlo ľúto, že som im nedala šancu skôr. Zároveň som však rada, že som sa o nich viac dozvedela a spoznala, aké sú jedinečné a dôležité, a rozhodla som sa, že im to teraz vynahradím.

Príležitosť vychádzať zo svojej komfortnej zóny

Spolu s otužovaním som začla pracovať na sebe v oblasti prekonávania sa, a vychádzania zo svojej zóny pohodlia. Pri bosom chodení je to ešte jeden rozmer. Psychologický. Čím som staršia, tým viac akosi túžim nesplývať s davom a chcem viac vnímať svoju jedinečnosť a nejakým spôsobom ju vysielať aj medzi ostatných ľudí.

Nakupovanie v jednom z bratislavských obchodných centier
Cestovanie vo vlaku naboso s kamarátom z Maďarska
Cestovanie naboso v autobuse MHD v Bratislave

Chodenie naboso je úžasná forma, ako sa v tom trénovať, a ako sa učiť zbavovať sa jedného z najväčších strachov, ktorý ako ľudia voči sebe navzájom prežívame. Strachu z toho, čo si ten druhý o nás pomyslí. Strachu, že budeme odmietnutí či vysmiati. Rozhodla som sa však, že už viac nechcem utekať pred týmto strachom, a aj chodenie naboso vnímam ako jednu z foriem, ako mu čeliť a bojovať s ním.

Zdravotné benefity

Krátkodobé vystavenie nôh chladu prináša obrovské pozitíva pre kardiovaskulárny systém a termoreguláciu

V neposledom rade sú to mnohé zdravotné benefity, ktoré chodenie naboso ponúka. Veď bodaj by nie, keďže je to to najprirodzenejšie pre naše nohy. Tak sme vytvorení, tak najlepšie fungujeme. Na internete je veľa príspevkov, kde sa píše o pozitívnych zdravotných dopadoch chodenia naboso, a ja vám rada niektoré z nich nazdieľam. V mojich osobných príspevkov a článkoch nájdete to, čo vám viem a chcem odovzdať ja. Sú to moje vlastné skúsenosti, prijaté hodnoty či názory.

Verím, že sa mi podarilo aspoň trochu priblížiť vám môj postoj a rozhodnutie pre bosé chodenie. Podrobnejšie sa čiastkovým témam budem venovať vo svojich blogových príspevkoch.