Strekov wine run 2017 – 7 km beh naboso

Strekov wine run 2017 – 7 km beh naboso

Featured Video Play Icon

Moje tretie preteky Strekov wine run boli crossového charakteru a otestovali moje limity. Prežila som 7 km horúceho letného pekla v rajskej krajine strekovských vinohradov a polí. Naboso.

Preteky Strekov wine run sa bežali v krásnom prostredí okolia dedinky Strekov v okrese Nové Zámky. Okolitá príroda bola fascinujúca a trať ponúkala výhľady na slnkom zaliate zvlnené terasy vinohradov a polí. Cítila som sa, akoby som bola mimo Slovenska, niekde na zahraničnej dovolenke. Som rada, že máme na Slovensku takéto krásne kúty.

Čaro ranného cestovania

Staničná romantika v Pezinku krátko po východe slnka

Niečo sa mi muselo stať. Nepamätám sa, kedy som naposledy vstávala o štvrtej ráno a ešte kvôli nejakému behu… Hmmm… Napriek prvotným vstávacím ťažkostiam, vždy som napokon rada, že sa mi pár krát do roka podarí vidieť svitanie a východ slnka. Stále je to pre mňa niečo úchvatné a jedinečné.

Po príchode na hlavnú stanicu v Bratislave som potom prestúpila do vlaku smerujúceho do Nových Zámkov, v ktorom už čakal Stanley, môj dnešný bežecký parťák. V Nových Zámkoch sme zažili situáciu, ktorá mohla ohroziť našu účasť na pretekoch. Veľká lekcia do budúcna.

Sme v Nových Zámkoch, čo teraz?

Pred železničnou stanicou, ešte nič netušiac :)
Pred železničnou stanicou, ešte nič netušiac 🙂

Organizátor uverejnil informáciu v príspevku na Facebooku o tom, kde bude pristavený minibus na transport bežcov do Strekova. Chyba: oznam som si prečítala len zbežne. Povedala som si, veď keď budeme na mieste, pozriem na príspevok a ide sa. Čo sa však stalo: hoci sme boli v Nových Zámkoch pred pol ôsmou, minibus mal odchádzať o ôsmej, zmeškali sme ho. Neviem ako sa to stalo, ale ten príspevok sme na mobiloch jednoducho za nič na svete na tom evente ani na stránke organizátora nemohli nájsť.

Lovila som v pamäti, jediné, čo si pamatám bolo niečo o tom, že treba niekam prejsť na druhú stranu. Čakali sme na námestíčku pred železničnou stanicou. Bolo nám divné, že tam okrem nás nikto nečaká (okrem spiacich a čakajúcich ľudí na lavičkách). Veď bolo nahlásených niekoľko ľudí.

Po ôsmej hodine Stanleyho napadlo ísť kúsok cez cestu, kde sme zbadali niečo, čo vyzeralo ako mikrobus, ktorý práve odchádzal z parkoviska. Zistili sme, že sa nachádzame pri autobusovej stanici a pri sídle prepravnej spoločnosti, ktorá zabezpečovala tento transport a spomínaný mikrobus, ktorým sme mali ísť, sme videli už len odzadu. Na miesto sme teda napokon trafili, ale už neskoro.

Šťastie v nešťastí

Šťastím v nešťastí bolo, že sa pristavil taxtík tejto spoločnosti, ktorý nám zavolal druhé auto, ktoré robilo tiež prepravu do Strekova, takže po krátkom čakaní sme sa viezli asi pol hodinku do Strekova cez krásne dedinky nitrianskeho kraja. Ďakujem milému šoférovi, ktorý nás ochotne a bezpečne doviezol na miesto akcie.

Preteky sú tu, pôjdem naboso?

Napriek odstrašujúcim suťovým kameňom som sa rozhodla ísť naboso

Po registrácii a prevzatí štartovného balíčka sme si išli obzrieť trochu trať, aby som aspoň približne vedela, čo ma dnes čaká. Po prejdení pár desiatok metrov po suťovej ceste som mala naozaj dilemu, či tento povrch dám naboso. Ešte som po ňom nebehala, a netušila som, či toto moje nohy zvládnu. Ale veľmi som si chcela užiť tento beh v kontakte so zemou a touto krásnou krajinou. Po pár minútovom rozmýšľaní som sa rozhodla, že to skúsim naboso, a vezmem si so sebou skinners pre prípad, že by som trať nebola schopná dokončiť naboso.

Štartujeme

Atmosféra na štarte bola plná adrenalínu a napätia do odštartovania moderátorom DJ Leskym. Po štarte sa samozrejme nahodilo rýchle tempo, bolo preto dôležité si strážiť to vlastné, aby sa človek nenechal uniesť masou tých, ktorý na to rýchlejšie tempo naozaj mali. Prvé metre po suti som skôr išla popri kraji cesty, kde bola trávnatá a zemitá, takže tam to bolo príjemnejšie. Keď si nohy zvykli, časom sa aj tá suť už dala zvládnuť.

Horúce peklo

Počasie bolo horúce, okolo 35°C a slnko neúprosne pieklo. Nakoľko bol terén kopcovitý, mala som problém ho udýchať, takže som miestami musela ísť krokom. Kopce totiž mali len mierny skon, ale zato dlhý. Keďže kopce veľmi nebehávam a úprimne, niekedy sa im vyhýbam, tu sa mi to vypomstilo. Beriem si teda ponaučenie.

Trať bola krásna, čo sa výhľadov týka a mrzí ma, že nemám z nej viac videa alebo fotografií, ale v tom počasí som nemala navyše energiu, a bola som rada, že som.

Trasa pozostávala aj z príjemných poľných ciest, po ktorých sa dobre bežalo (foto: Lucka Krutá)

Výzva na trati neboli kamene

Na trati sa nachádzalo len niekoľko tienistých pasáží, ktoré predpokladám všetci ocenili. Jednou z nich bola krásna stromová alej s krížovou cestou vedúcou ku kaplnke. Počas behu som sa na nej cítila príhodne.

Povrchovo sa trať celkovo skladala zo suťového posypu, kamenistej cesty, ale mala aj príjemné trávnato-zemité časti poľných ciest, ktorých myslím bola väčšina. Beh po prašných cestách ponúkal fotografom skvelé možnosti pre vytváranie štýlových záberov.

Najväčšou výzvou pre mňa nebola ani tak kamenistá cesta ako kúsok trate, ktorý viedol od občerstvovačky popri rybníku po skosenom trávnatom poraste, až kým sa nenapojil opäť na poľnú cestu. Až po zaújkaní po našľapnutí na bodliakové listy som si všimla chodníček, ktorým sa ako-tak dalo prebehnúť. Drobnné ihličky z bodliakových listov, ktoré sa mi zapichli do chodidiel som ešte cítila pár desiatok metrov. Potom to prešlo. Keďže chodník viedol popri rybníku, neoddolala som, zbehla po schodíkoch a osviežila som si v ňom nohy.

beh cez krásnu stromovú alej pri kaplnke; foto: Robert Pazitny – Sport foto

Posledný kilometer na trati bol krutý. Bol do kopca. Viacmenej som ho prechodila. Pár sto metrov pred cieľom som zmobilizovala posledné sily a očakávajúc cieľ, rozbehla som sa. No ten nikde. Viacerí sme sa potom zhodli, že sme cieľ očakávali inde, ako bol, mali sme pocit, akoby ho presunuli, keďže sme prichádzali z jeho opačnej strany. Bolo to trochu mätúce, ale keď sa za rohom objavil cieľový oblúk, z posledných síl som doň dobehla.

Konečne v cieli aj s krásnymi medailami

Výsledky

Túto 7 km trať som zabehla za 56:16, mala crossový charakter, čiže kopčeky hore a dole, na čo som kondične nebola pripravená. K môjmu výkonu samozrejme prispelo aj 35°C teplo, ktoré ma pripravilo o značnú časť energie. Celkovo som skončila na 270. mieste z celkového počtu 315 pretekárov. Zo žien som bola 99. (132 žien)  a zo svojej kategórie (ženy do 39 rokov) na 65. mieste ( 86 v kategórii).

Zhodnotenie

Tento beh mi jednoznačne ukázal, že potrebujem začať trénovať kopčeky a behy v teple, aby ma takéto veci až tak neodrovnali. Je to pre mňa nová motivačná výzva. Moje nohy ma naozaj prekvapili. Okrem jednej modrinky na klenbe chodidla (zrejme z tých suťových kameňov) sa im nič nestalo. Mám z nich radosť a opäť raz ukázali, čoho sú schopné, ak im na to dám príležitosť. Podľa všetkého som bola jediná, kto šiel tento prvý ročník naboso. A mám z toho radosť.

Organizácia festivalu bola na jednotku! Už od prvého objavenia eventu na Facebooku cez jednotlivé príspevky a informovanie na stránke Strekov wine run či evente som sa postupne presviedčala, že toto bude dobré podujatie. A naozaj aj tak bolo. V teréne boli dobrovoľníci príjemní a ochotní, nebol žiaden problém v komunikácii či orientácii na podujatí.

Organizátori spojili vlastne dve športové podujatia, okrem behu sa šlo aj 5 km v nordic walking, čo veľmi oceňujem, nakoľko je to nenáročná a zdraviu prospešná aktivita aj pre tých, čo si beh z rôznych dôvodov – najmä zdravotných – nemôžu dovoliť.

Ešte raz gratulujem organizátorom tohto skvelého podujatia, a jednoznačne sa teším na druhý ročník.

 

Komentáre

Budem rada, ak prispeješ svojim komentárom k tomuto článku

Sharing

About The Author: Sue-barefooter

Nadšená pre bosé chodenie a beh, otužovanie a zdravý veggie lifestyle. K tomu radosť z fotografovania či zdravého varenia. Veľa ľudí ma inšpirovalo, a ja chcem túto inšpiráciu dávať ďalej.