Keď som videla oznam o pretekoch Košice Runway Run 2018 konajúcich sa na druhej strane Slovenska, lákalo ma zúčastniť sa ich z dvoch dôvodov. Ešte nikdy som nebežala po letiskovej dráhe a zároveň som snívala, že by to mohol byť hladký a príjemný povrch. Hoci to s tým povrchom nebolo úplne až tak, vynašla som sa a beh som si jednoznačne užila.
Deň pred pretekmi – cesta do Košíc
Do Košíc som sa vybrala v deň pred pretekmi Košice Runway Run, keďže cesta vlakom trvá pár hodín a chcela som byť pred pretekmi bez zbytočného cestovného stresu. Taktiež som si chcela trochu užiť aj spoločnosť mojich košických priateľov – Peťka a Julku, keďže sme sa už dlho nevideli. Z ich chovnej stanice krátkosrstých kólií Jantárová hviezda mám môjho Aldiho.
Som v Košiciach
Po príchode na krásnu železničnú stanicu v Košiciach – čo sa žiaľ o tej bratislavskej stále nedá povedať – ma vyzdvihol Peťko, šli sme prevziať štartový balíček, nakúpiť nejaké jedlo a potom šli k nim domov, čo bolo kúsok od Košíc.
Ochutnávka života v karavane
Vďaka týmto mojim priateľom som mala možnosť zakúsiť, aké to je bývať v karavane. Vždy som o tom snívala. Síce som s ním nikam necestovala, ale už pobyt v ňom je mega zážitok. A mala som ho celý len pre seba.
Šteňacia terapia
Okrem karavanu ma veľmi potešilo, že som sa mohla trochu pomojkať so 6-týždňovými šteniatkami krátkosrstých kólií, ktoré už boli malé zubkaté pirane. Jeden z nich, trikolórny Flaubert (foto uprostred), mi veľmi pripomínal Aldiho. Nezažila som ho ako šteniatko – mám ho totiž od jeho 4 mesiacov – takže som si aspoň skúsila, aký asi mohol vtedy byť.
Deň pretekov
Bol to príjemný oddychový deň, s krásnym slnečným počasím. Raňajky aj obed spravené v karavane som si patrične vychutnala a potom som sa trochu pohrala so šteniatkami a relaxovala.
Pred pretekmi na letisku
Nastal čas odchodu na letisko, dejiska už 3. ročníka Košice Runway Run. Peťko bol milý a vzal ma autom priamo na letisko. Už po príchode k areálu letiska bolo cítiť príjemnú atmosféru s hudobnou kulisou a vravou postupne pribúdajúcich ľudí, oblečených najmä v žltých neónových tričkách, ktoré sme dostali v rámci štartového balíčka.
Pred terminálom prebiehal hlavný program, hudobná produkcia, boli tu stánky, diváci – tí žiaľ nemohli ísť k dejisku pretekov, takže preteky mohli sledovať na obrazovke pri hlavnom pódiu.
Po nejakých četovacích výmenách sa mi podarilo nájsť lokálnu skupinku bežcov z facebookovej komunity iRun. Hneď som sa cítila lepšie, medzi svojimi a nie ako bludička holandská, prechádzajúca sa po letisku hore a dole hľadajúc v dave nejaku známu tvár.
S iRun-ákmi sme si dali spoločnú fotku, ako už tradične na pretekoch býva zvykom. Veci som si potom dala do úschovne a následne sme sa cez security port presunuli s našou malou partiou do štartového priestoru na letiskovej ploche.
Štartujeme 3. ročník Košice Runway Run 2018
Na štartovom priestore po rozcvičke bežci netrpezlivo očakávali štartový výstrel dnešných pretekov. Asfalt na tejto ploche bol veľmi príjemný a ja som dúfala, že si taký užijem aj na samotnej letiskovej dráhe.
Po vybehnutí spod cieľového oblúka za oslnivého svetla efektných ohnivých stĺpov som zistila, že sa asfalt cesty zmenil na hrubší. Nebol síce tak hrubý, aký som zažila minulý týždeň na pretekoch PSA City Run Trnava, ale podarilo sa mi nájsť príjemnejšiu alternatívu.
Bežala som po postranných bielych marginálnych čiarach, kde bol povrch hladší a tak príjemnejší na beh a hlavne, dalo sa na ňom držať tempo. To bolo pre mňa dôležité.
Dlhší čas som sa obďaleč držala kamarátky Zuzky, ktorá bežala tempo, aké som chcela, no potom evidentne zrýchlila a vzdialila sa mi. Tempo som si teda snažila intuitívne držať a aj podľa mojich možností dýchania som si ho riadila sama.
Polovica je za mnou, zapínam čelovku
Jedno kolo bežali bežci na 5 km, naša 10 km trať mala teda dve kolá a musím povedať, že to druhé sa mi akosi bežalo ľahšie. Druhé kolo už bolo potme, takže som aj zapla svoju čelovku. Bolo to krásne. Všade tma, hudba na pozadí, len svetlá popri „mojej“ bielej čiare, a niekde v diaľke svetlá letiskového terminálu so štartovým priestorom.
Na obrátke dráhy bol tretí stage s DJ-om, ktorého hudobná kulisa dotvárala atmosféru a a jej mentálne vnímanie. Jej postupné približovanie či vzďalovanie mi pomáhalo vnímať vzdialenosť a nabudilo ma po obrátke pokračovať s nasadením.
Pár kilometrov pred cieľom som sa držala jedného milého bežca s podobným tempom, čo mi pomáhalo si tempo udržať. Som rada, že sa mi to podarilo a mala som dostatok síl na záverečný špurt do cieľa.
Po dobehu do cieľa som sa stretla so Zuzkou, zablahoželala jej k výbornému behu a po východe z areálu som si ešte s malou skupinkou iRun-ákov spravila spoločnú foto. Potom ma Peťko zviezol späť a ja som si v karavane zjedla večeru s dobrým pocitom z dnešného osobného úspechu a krásneho zážitkového behu.
Výsledky Košice Runway Run 2018
Preteky Košice Runway Run 2018 na 10 km som odbehla v čase 56:31, čo je aj môj nový tohtoročný osobný rekord, z čoho mám radosť. Vo svojej kategórii Ž39 som sa umiestnila na 48. mieste z počtu 110 žien. Zo 162 žien som dobehla na 72. mieste. Celkovo som sa umiestnila na 395. mieste z počtu 577 bežcov. Preteky som pravdepodobne ako jediná odbehla naboso.
Zhodnotenie
Tento krásny večerný beh Košice Runway Run 2018 na 5 a 10 km sa mi veľmi páčil. Užila som si tak atmosféru, ako aj beh v príjemnom počasí, netradičnom prostredí a spoznala som sa s novými ľuďmi. Povrch síce nebol podľa mojich očakávaní, ale vyriešila som to behom po bielych postranných líniách na okraji dráhy. Trasa ma skvelý rovinatý charakter, takže ideálne miesto pre osobáčiky.
Organizácia podujatia
3. ročník podujatia Košice Runway Run 2018, ktorých som sa zúčastnila po prvý raz, hodnotím veľmi pozitívne. Výborná organizácia, hudobný doprovod na troch pódiách (jedno v bežeckom zázemí pred terminálom, druhé na štarte a tretie na obrátke dráhy). Boli tu ochotní a povzbudzujúci dobrovoľníci stojaci hádam každých 100 metrov popri dráhe.
Okrem budovy terminálu boli mobilné toalety aj pred ním aj na mieste štartu. Taktiež boli k dispozícii šatne a úschovňa vecí. Na trati bola jedna občerstvovacia stanica, ktorú sme my, bežiaci na 10 km míňali dvakrát. Čo sa týka občerstvenia po pretekoch, žiaľ, tam sa mi už okrem vody avizované ovocie nedostalo: „banány už nie sú“, neradostne hlásila dobrovoľníčka z občerstvovacieho stánku. Prekvapilo to aj ostatných bežcov.
Jedinečnosť pretekov Košice Runway Run
Večerné preteky po košickom letisku boli naozaj jedinečné – bol to jediný druh takýchto pretekov na Slovensku – bežci sa tak mohli prebehnúť po priestore, ktorý je inak pre ľudí z bezpečnostných dôvodov neprístupný. V tento deň sa aj prirodzene uzatvára medzinárodný letecký priestor nad Košicami.
Bolo to príjemné podujatie s výbornou atmosférou a organizáciou, takže verím, že som tu nebola naposledy a rada si takto „zalietam“ aj na ďalšom ročníku.
Na záver by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Peťovi a Julke za pomoc s odvozom, skvelé ubytovanie a rodinnú pohodu a príjemnú domácu atmosféru.
Tu si môžte pozrieť reportáž z pretekov Košice Runway Run 2018:
