Jedným slovom – paráda. Večerný O2 moon run 2017 naboso v Bratislave bol úžasný, a už teraz sa teším na ďalší ročník. Ale pekne po poriadku.
Moje druhé preteky dopadli parádne. Ani nie tak umiestnením, ako pocitovo. Bol to zároveň môj prvý beh večer, doteraz som vždy bežala len ráno, a minulý týždeň RunFest na obed. Musím povedať, že aj večerný beh má čosi doseba, a o to viac, ak ho obohacuje atmosféra svetiel mesta.
Príprava
Tento beh sa bežal ani nie týždeň po pretekoch RunFest, čiže medzi oboma podujatiami sa mi podarilo odbehnúť iba jeden tréningový beh. Bol viacmenej relaxačný – 4 km v skinners, keďže som si ešte dosť cítila plosky chodidiel z RunFestu, čo bol jeden z dôvodov, prečo som uvažovala bežať na Moon run v skinners.
Druhým dôvodom bola obava zo zranenia, nakoľko som mala informáciu, že k cieľovému miestu – Bratislavskému hradu sa pobeží po hradných schodoch. Pred ich začiatkom je totiž novopoložená kocková dlažba s ostrými hranami, na ktorej sa mi počas marcovej prechádzky mestom podarilo trochu porezať nohu. Koža na chodidlách bola unavená a citlivá po celodennom chodení.
Dilema: ísť v skinners alebo naboso?
Keď som sa však lepšie pozrela na mapku, zistila som, že ku hradu sa ide z opačnej strany, čo by bolo podľa všetkého zvládnuteľné a preto, vo štvrtok ráno, v deň, kedy sa mal beh uskutočniť, som dostala chrobáka do hlavy a riešila dilemu, či íst v skinners alebo naboso. Po mailovej komunikácii s Matejom, tiež bosobežcom, ktorý sa na beh chystal tiež, sme sa nakoniec dohodli, že to skúsime naboso.
Štartuje mesačný beh
Prišiel čas na môj prvý večerný beh. Som rada, že pred týmto behom som bola oveľa menej nervózna ako pred RunFestom. S Matejom sme teda šli naboso, a pred štartom sa nás dvaja ľudia pýtali, či ideme bežať naboso. Keď som povedala, že to idem skúsiť, vyjadrili svoj obdiv a podporu. Počas behu som zaregistrovala za sebou aj všímavé poznámky ostatných bežcov.
Dojmy a skúsenosti z behu
Počasie bolo fantastické, nebolo vôbec horúco, skôr chladnejšie, takže som sa pri behu cítila naozaj príjemne. Bežalo sa mi fantasticky. Páčila sa mi rôznorodosť povrchov, od rôznych druhov asfaltov, príjemne hladkých, cez kamienkové až po ťažké hrubé cesty. Nohy zažili aj lesnú cestičku, dlažobné kocky, dokonca aj mriežkové schody. Počas behu som si užívala skutočnosť, ako ticho sme bežali oproti ostatným bežcom v teniskách. Neviem to popísať, ale bol to krásny pocit. Neviem, či boli aj nejakí iní bosobežci na tomto podujatí, ale ja som nikoho nezaregistrovala naboso okrem nás.
Nová skúsenosť a rada do budúcna: neštartovať podľa možnosti úplne z konca bežeckého poľa, nakoľko to spôsobilo, že sme sa s Matejom ocitli v niekoľkých výrazných zápchach, čo značne ovplyvnilo náš čas. Trasa bola inak veľmi pekná, kúsok lesa, ktorý vyústil do pekného výhľadu na Karlovu ves, a takmer splnový mesiac, ktorý krásne dotváral atmosféru večera. Páčila sa mi aj časť promenády popri Dunaji, kde bol výborný asfalt, veľmi dobre sa mi tam bežalo s pekným výhľadom na Dunaj a mesiac.
Schody smrti
Tak som nazvala uličku, ktorá sa oficiálne volá Strmá cesta, a bola poslednou výzvou pred príchodom do ciela. Tieto schody sú skratkou na hradný vrch, ktorá je v mapách zaznačená už od roku 1910. Bolo to ďalšie výrazné miesto, kde sme sa dostali do zápchy kvôli bežcom, ktorí boli pred nami. Nie som na tom kondične až tak, že by som ich bola schopná vybehnúť celé, ale polovicu by som asi dala. Vďaka Matejovi sa nám podarilo predbehnúť pár bežcov, a na konci sme sa potešili povzbudením jedného z organizátorov, že teraz už iba dolu kopcom ku hradu.
Na hrad
Cesta od schodov sa už rútila len dolu kopcom po zámkovej dlažbe, ktorú neskôr vystriedali staré dlažobné kocky, naštastie vychodené, ale aj tak som mala čo robiť. Z eufórie, že sa blížim k cieľu, som nimi vlastne preletela, snažiac sa natočiť video svojho víťazoslávneho príchod do cieľa. Žiaľ, nenatočilo sa 🙂 V cieli nás už čakali účastnícke medaily a občerstvenie. Prišli ma povzbudiť aj priatelia, čo ma veľmi potešilo.
Výsledky
Túto 6 km trať som zabehla za 50:00, čo nie je nič úžasné, ale vôbec to nekalí moju radosť z tohto behu a celkovej atmosféry. Celkovo som skončila na 502. mieste z celkového počtu 633 pretekárov. Zo žien som bola 241.
Zhodnotenie
Čo sa týka organizačných záležitostí, oceňujem, že bežcom bol k dispozícii autobus, do ktorého sme si mohli pred štartom zložiť veci a potom si ich opäť vyzdvihnúť v cieli. Môžem povedať, že akcia bola pekne zorganizovaná, trasa bola dobre značená a boli sme tiež usmerňovaní organizátormi na stanovištiach, dokonca bola kvôli nám obmedzená aj doprava. Nemám naozaj žiadne výhrady. Už teraz sa teším na ďalší ročník, ktorý by som rada odbehla už spod Devína, čiže 14 km, a užiť si viacej prírodného terénu. Vidíme sa!
