Na krásny dátum – prvý zimný deň alias slnovrat – vyšiel bežecký tréning s Novozámockou komunitou a ja som bola veľmi rada, že sa k nim môžem opäť pridať. Aké prekvapenie ma však čakalo, keď som vystúpila z vlaku? Krásny čerstvý sneh. Takže, dnes to bude prvé ozajstné behanie po snehu. Tak na toto sa fakt teším.
Keď som podvečer odchádzala z Pezinka, začalo pršať a takýto scénar som očakávala aj v Nových Zámkoch a pripravovala som sa naň. Na moje prekvapenie, keď som vystúpila z vlaku, čakalo ma tu sneženie a čerstvá snehová vrstva. Tak toto vyzerá na prvý seriózny snežný beh, pomyslela som si. Bude to teda zaujímavé.
Maťko Detvaj ma opäť vyzdvihol na stanici a po ceste sme „pozbierali“ ďalších troch bežcov, kým sme napokon prišli na parkovisko pri Berku, kde nás už čakala zvyšná časť dnešnej bežeckej skupinky. Bolo chladno, okolo nuly, a keďže viacerí už dlhšie stáli na mieste, tešili sa, kedy sa už konečne rozbehneme.
Užívame si snežný beh – aj naboso
Zo snehu som bola naozaj nadšená. Neviem prečo, vôbec mi nenapadlo vyzuť sa zo Skinners a skúsiť bežať naboso. Zrejme to bola asi ešte čerstvá skúsenosť zo snehových prechádzok, ktorá mi bežala niekde v hlave na pozadí, že sneh bude mokrý a bude mi zima, a nezvládnem toľko ubehnúť naboso.
Asi kilometer pred obrátkou, ktorá je v polovici trate sa ma Maťko spýtal, že prečo nebežím naboso, že nech to skúsim. Tak som si povedala, veď dobre, pár metrov hádam dám. Na počudovanie to bolo príjemne chladivé, sneh bol vysoký asi 3 cm, takže to nebolo žiadne brodenie sa a samotný dopad bol veľmi príjemný, ako na koberček. Niečo úžasné. Sneh krásne presvetloval krajinu, takže zlepšil aj vizuálny zážitok z večerného behu.
Maťkove prekvapenie – naboso po snehu
Na obrátke sa Maťko z ničoho nič vyzul, že ide bežať naboso. Myslela som, že skúsi len pár metrov. Ale povedal, že ide až do Berku, čo je odtiaľto asi 5 km. Wow, tak tomu sa hovorí ozajstná výzva. Niektorí nechápali, iní ho obdivovali a povzbudzovali v jeho zámere.
Obaja sme teda dobehli naboso až do cieľa, z čoho som mala obrovskú radosť. Úprimne, z Martinovho výkonu som bola celá paf a nechápala som, že to nakoniec tak v pohode dal. Bola som veľmi zvedavá, ako to celé prežíval a vnímal, tak som sa ho neskôr spýtala: Maťko, aké to bolo, ako sa ti bežalo?
„Veľmi rád behám naboso po piesku na pláži, takže nejaké tie skúsenosti s barefoot behaním už mám. Pocity pri včerajšom behu súviseli s 2 faktormi: 1. samotný beh naboso bez obuvi, ktorá poskytuje podporu chodidlu – snažil som sa našľapovať na prednú časť chodidla a celkom sa mi to darilo. Sneh bol mäkučký, žiadne kamienky som necítil, iba pod mostami, kde nebolo nasnežené. 2. Teplota – bolo okolo 0° C, takže mi sneh neprimŕzal na nohy, ale bol príjemne chladivý. Po obutí do topánok sa mi nohy rýchlo zohriali.“
Posedenie v reštaurácii Header’s
Dnes sa nedalo ísť do blízkej reštaurácie Berek, tak sme si s Maťkom a Natalie šli sadnúť do centra, do obľúbeného podniku Nvozámockej komunity, kde mávajú svoje spoločenské stretnutia. Aj tu bolo veľmi príjemne, páčilo sa mi tehlové riešenie interiéru. Ponúkajú tu zaujímavé domáce pivá, ktorá varia vo vlastnom pivovare. Jedno z nich, tmavé, som aj ochutnala, a bolo výborné.
Bolo milé, že sme si dnes obaja s Maťkom mohli vychutnávať jeden z parádnych pocitov nás bosonožcov, ktoré mávame po behu, a to príjemné teplo v nohách. Hoci aj po snehu. Treba to naozaj zažiť. 🙂
Po výbornom jedle, veselej a inšpiratívnej konverzácii, keď nastal čas ísť na vlak domov, som spozorovala, že vonku sa už sneh roztápal, a ja som sa potešila, ako to bolo skvele načasované, že sme si ho mohli užiť práve počas nášho spoločného behu po hrádzi.
Aj dnešný spoločný beh som si naozaj skvele užila, bežalo sa mi úžasne, hoci som kvôli šatke mala zahmlené okuliare, a takmer nič poriadne nevidela. Počas behu sme sa asi všetci tešili zo snehu, niektorí si nenechali újsť príležitosť „anjeličkovať“ v snehu. Ďakujem Natalie a Maťkovi za ich spoločnosť a čas, ktorý si na mňa našli. Budem sa opakovať, ale fakt sa teším na ďalší spoločný beh. 😉
