Po mesiaci sa mi opäť vyskytla možnosť zatrénovať si spolu s Novozámockou komunitou bežcov. Pred dvoma dňami však ešte vôbec nebolo isté, či budem môcť behať. Spravil sa mi totiž pľuzgier.
Pustí ma pľuzgier behať?
V rámci môjho bežeckého tréningu sa mi po prvýkrát stalo, že sa mi počas behu v daždi po mokrom asfalte vytvoril krvavý pľuzgier na brušku chodidla. Bolo to v utorok, a vo štvrtok som sa chystala na tento spoločný beh, na ktorý som sa veľmi tešila.
To snáď nie. Hovorila som si. Nejako sa to musí dať zvládnuť. Veľmi nerozumne som si na pľuzgier dala ľad, dúfajúc, že to pomôže k regenerácii kože a jeho vstrebaniu sa. Vytvorilo to opačný efekt. Pľuzgier do seba nasal vodu a napučal ešte viac. Hromadiaca sa tekutina pod kožou vytvárala tlak, čo spôsobilo, že to bolo viac a viac bolestivé a takmer sa na to nedalo stúpať.
Začla som gúgliť a pýtať sa ostatných bosonožcov na FB skupine, ako riešia tieto prípady, keďže sa mi nič podobné predtým nestalo. Odpovedí som dostala veľa, a niektorým som dala za pravdu, lebo mi prišli logické. Rozhodla som sa teda uvoľniť tlak v pľuzgieri jeho prepichnutím (samozrejme sterilnou injekčnou ihlou), a postupným vytlačeným tekutiny z neho.
Túto aktivitu som robila celkom trikrát (dvakrát nasledujúci deň), než som zvyškovú tekutinu odtiaľ dostala. Vo štvrtok ráno bol pľuzgier už krásne vstrebaný, koža stvrdla a ja som sa tešila, že si budem môcť zabehať.
Dnes bežím v Skinners
Po príchode do Nových Zámkov sme sa po stretnutí s Maťom Detvajom presunuli na tradičné miesto štartu, parkovisko pri Berku. Počasie bolo chladné (3° C), no príjemné, takmer bezvetrie. Z ochranných dôvodov – kvôli pľuzgieru – som však bežala v skinners.
Bežalo sa mi fajn, partia bola opäť početná a dobrá nálada zďaleka nechýbala. Zdalo sa mi, že sme mali o čosi rýchlejšie tempo než minule, keďže som miestami pri rozprávaní nestačila s dychom. Možno som len veľa rozprávala… 🙂
10 km a kúsok
Po dobehnutí späť na parkovisko Berek sme ešte niektorí vybehli cez most do lesoparku Berek, kde už nebol asfalt, ale z časti panelová a z časti lesná cesta pokrytá lístim. Takže k mestskému bežeckému zážitku pribudla aj atmosféra lesa.
Keď sme dobehli, s Maťkom sme sa rozlúčili s ostatnými a šli sme si sadnúť do príjemnej reštaurácie Berek. Tam sa k nám pridala aj Natalie, a mali sme spolu veselý, konverzačno-jedací čas. Pre mňa vždy vítaná aktivita po behu. 🙂
Mám veľkú radosť, že sa mi dnes dalo behať a mohla som si užiť tak športový ako aj spoločenský čas s mojimi novozámockými priateľmi. Určite sa teším na ďalší spoločný tréning.