Náhla pozvánka na hiking do Álp na masív Schneeberg sa nedala odmietnuť. Lákalo ma vyskúšať vysokohorskú turistiku v Skinners. Chcela som zistiť, či ma rozhodnutie existovať naboso bude limitovať v turistických aktivitách alebo nie. A mám dobrú správu.
Z dedinky Losenheim ku chate Edelweisshütte
Po dvoch hodinách cesty z Bratislavy bol našim východiskovým miestom dedinka Losenheim (741 m n.m.), konkrétne Losehheimerstrasse, kde je malé parkovisko pri potôčiku. Je oblačno, počas výstupu sa zmráka. Časom sa rozprší a my sme radi, že sme sa akurát dostali ku chate Edelweisshütte (1235 m n.m.).
Naša prvá záchrana: chata Edelweisshütte
Kúsok pred chatou Edelweisshütte nás zastihla prehánka so silným vetrom. Keďže to vyzeralo, že to bude dlhšia záležitosť, dievčatá vytiahli pršiplášte, ja som nemala. Pokračovala som ďalej iba v tričku. Keď som zbadala chatu, úprimne ma to potešilo, že sa budem môcť prezliecť do suchého trička.
V chate sú dve jedálenské miestnosti, my sme sa usadili v tej, kde nebol zapálený krb, takže sme sa chodili zohrievať do tej druhej a ja som si tu sušila skinners. Sú síce nepremokavé, ale len zospodu. V druhej miestnosti sa nachádzal aj bar s bizarným skleneným výkladom, z ktorého na nás civeli sošky srniek. Akokoľvek, boli sme za tento priestor vďačné, najmä, že sme sa tu ako praví slovenskí turisti rozložili s vlastným jedlom. Asi po hodinke prestalo pršať, tak sme zbalili veci, obula som si ešte trochu vlhké skinners a hor sa na pokračovanie našej túry, ktorej už začiatok bol dobrodružný.
Žltá, len pre expertov
Hneď za chatou Edelweisshütte začína strmší chodník so žltou značkou cez hrebeň Fadensteig. Bola tam tabuľka s poznámkou, že táto trasa je len pre expertov. Pochopila som, že cesta bude mať zaujímavú obtiažnosť.
Výstup po hrebeni Fadensteing bol parádny a ponúkal nádherné výhľady. Nebol až tak strmý, ako vyzeral, takže sa v mojom prípade dal kondične zvládnuť.
Trasa cez hrebeň Fadensteig mala niektoré náročné úseky, mnohé až s ľahkými lezeckými prvkami. Pre mňa osobne bolo psychicky najexponovanejšie miesto niekoľkometrový traverz cez snehový zráz. Sneh bol neistý, mäkký a bolo lepšie sa nepozerať dolu. Ale zvládli sme to bez ujmy a pokračovali ďalej vo výstupe na skalách.
Sme hore, na schneebergskej planine
Po vystúpení na vrcholové plató Schneebergu sa naskytali naozaj krásne výhľady. Fúkal tu silný vietor a počasie sa začalo výrazne meniť. Bolo prevažne zatiahnuté, sem tam nachvíľu nakuklo slniečko, mraky sa prevaľovali z kopca na kopec, veľmi rýchlo sa pohybovali. Na plošine bol chodník kamenistý, ale dalo sa ísť aj povedľa, po veľmi príjemných trsoch trávy, ktoré sú typické pre tieto miesta. Som rada, že aj v skinners bolo možné cítiť ten rozdiel a príjemnosť trávnatého a mäkkého povrchu.
Naša druhá záchrana: chata Fischerhütte
Čím viac sme sa približovali k vrcholu, prichádzali nízke oblaky aj s malou spŕškou. Bolo to ako dážď s rozprašovačom. Keď sme boli neďaleko chaty Fischerhütte, na vrchol padla hmla a vietor zosilnel. Nemalo význam pokračovať ďalej, tak sme sa šli do chaty zohriať a niečo zjesť.
Na chate bola príjemná atmosféra, opäť som si dala ku kachliam sušiť skinners. No nezdržali sme sa dlho, lebo nás čakal ešte náročný zostup, keďže sme sa chceli vrátiť tou istou trasou.
Zostup v hmle
Teda, to bol náš zámer. Krátko po opustení chaty sa nám podarilo stratiť našu žltú značku, nakoľko hmla stále neopustila vrchol, a ocitli sme sa na červenej značke. Našťastie, spoza mrakov vyšlo slnko, a my sme uvideli, že sa musíme vrátiť späť hore na hrebeň, kde boli orientačné tyče. Po chvíli sme našli trasu s našou farbou a pokračovali v zostupe.
Ako sme zostupovali, počasie sa menilo, až mraky celkom odišli a krásne nám svietilo slnko na zvyšok cesty, čiže sme si mohli vychutnávať výhľady aj smerom dolu.
Záverečné kilometre naboso
Z lesa sme vyšli opäť pri chate Edleweisshutte, kde sme si trochu oddýchli. Cestou odtiaľ som sa rozhodla, že sa vyzujem. Mala som chuť zakúsiť trocha terénu naboso, a keďže pod chatou bola krásna zelená lúka, neoddolala som.
Neskôr to už bolo drsné cez kamenistý terén lesom, keďže nohy boli rozcitlivené po celodennej chôdzi vo vlhkých skinners, takže miestami to bolo na kamienkoch riadne trýznivé. Ale povedala som si, že ten kúsok už musím nejako prejsť. Naboso som šla záverečné asi 3 kilometre. Išlo mi to pomaly a ďakujem dievčatám, že na mňa pri aute trpezlivo čakali. Pri parkovisku tiekol malý potôčik, do ktorého som s radosťou skočila a osviežila si nohy. Po dnešnom odmakanom dni si to zaslúžili.
Ako hodnotím hiking v skinners?
Úprimne, neviem si predstaviť, že by som ešte niekedy na svoje nohy mala navliecť svoje ťažké, pevné a neohybné turistické topánky. Preto vo mne vyvstávala otázka, ako vyriešim situáciu, keď budem chcieť ísť niekam do hôr? A som rada, že som mala poruke skinners. Skinners boli super, cítila som všetko, avšak nie tak bolestivo, ako by to bolo naboso. Pri zostupe dolu som mala chodidlá po celodennom chodení veľmi citlivé, ale dalo sa to zvládnuť. Tento kontakt so skalou tiež umožňoval nohám nájsť si na zemi stabilné miesto. Myslím si, že pri turistike, resp. exponovanej vysokohorskej turistike je toto kľúčová vec.
Vďaka chodeniu naboso či v minimalistickej obuvi sa tak vo veľkej miere dá vyhnúť nepríjemným zraneniam kotníka, pretože tie vznikajú prave kvôli noseniu obuvi, v ktorej svaly chodidiel nemôžu vykonávať svoju funkciu a tak atrofujú. Pri bosom chodení schopnosti svalov a šliach opäť prebúdzame a posilňujeme, a tak si môžu adekvátne robiť svoju prácu a bezpečne nás premiestňovať v teréne.
Čo sa týka podrážky, tá sa nijako výrazne po tomto záťahu neopotrebovala a veľmi dobre zniesli aj takýto skalnatý vápencový povrch. Som veľmi rada, že vysokohorská turistika či hiking v Skinners je možný, a teším sa na ďalšie dobrodružstvá v prírode.
BAREFOOTER.SK TIP
Viac o ponožko-obuvi Skinners sa môžete dočítať v recenzii Môj veľký test Skinners.
Galéria krásnych výhľadov počas hikingu na Schneeberg
Pingback:Môj veľký test Skinners - barefooter.sk