S Petrom sme sa zoznámili na Facebooku, keď mi začiatkom januára 2017 napísal o tom, ako ho oslovili moje videá z chodenia naboso v zime. Nejaký čas sme si písali, a napokon sa dohodli, že príde na návštevu a spravíme si zimný výlet do Bratislavy.
Vyrážame z Pezinka
Stretli sme sa v Pezinku, kde prišiel autom, a potom sme vlakom cestovali do Bratislavy. Cieľom nášho výletu bola prechádzka naboso po zamrznutom Draždiaku v bratislavskej Petržalke a ja som sa chcela okúpať v Draždiaku.
Cestou sme si spravili prestávku v príjemnej reštaurácii Backpackers neďaleko centra mesta, a potom sa vydali zážitkovou cestou MHD do Petržalky. Dnešné počasie bolo naozaj výzva. Bolo okolo -5°C, avšak pocitovo mi prišlo o dosť viac chladno, keďže bolo zamračené a hmla.
Hmlistá zima ma skúša
Dnešné vlhké a hmlisté počasie trochu nahlodávalo moje odhodlanie ísť do vody. Keď sme však prišli k „bazéniku“ v zamrznutom jazere, nekompromisne som sa rozhodla, že tam idem. Pri jazere sme mali trochu čas, keďže sme ešte čakali na Katku, ktorá mala ísť so mnou do vody, tak sme sa trochu prechádzali. Moje telo vedelo, čo naňho chystám, začlo sa teda pripravovať a adrenalín stúpal.
Ľadový bazén čaká
Po príchode Katky sme na to išli a čľup do vody. Vo videu vidno, ako pri vstupe do vody do nej hádžem svoje hodinky, aby som zmerala teplotu vody. Nakoľko som po skončení kúpania na ne zabudla, spomenula som si na ne až pri čaji, kedy sa mi rozmrazoval mozog. Po návrate, asi za hodinu, tam už však neboli. Možno ich niekto vzal, alebo podplávali popod ľad. Našťastie to boli hodinky len za pár eur, čiže ma ich strata až tak nebolela. Vo vode sme boli takmer 4 minúty.
Dnes som bola zároveň prvýkrát vo vode bez čiapky, takže som rada, že som zvládla aj túto výzvu. Nebolo to nič strašné, takže som veľmi rada.
Odišli mi ruky
Voda je poväčšinou vždy v pohode. Horšie to je potom. Dnes to však bolo extrémne. Počas rozohrievania som si vôbec necítila ruky. Dokonca som mala problém sa obliecť a som naozaj vďačná Katke, že mi s tým pomohla. Bolo to, ako by som v rukách mala dve palice s ktorými sa snažím navliecť si nohavice. Zároveň som cítila aj v rukách silnú pichavú bolesť, ako sa krv opäť dostávala do rúk. Takýto zážitok som ešte nemala.
S veľkou vďačnosťou som potom vbehla do blízkej reštaurácie Oáza, ktorá mi už neraz zachránila kožu v zimnej púšti a privítala ma svojou zohrievajúcou atmosférou. Prišla samozrejme aj triaška, čiže pitie čaju chvíľu muselo počkať.
Prechádzka po zimnom Draždiaku naboso
Po čajovej session – už bola tma – sme sa všetci traja šli prejsť naboso po Draždiaku, osvetlenom len svetlom odrážajúcim sa od bielej farby zamrznutej snehovej vrstvy a od okolitých lámp. Na jazere bolo napriek tme ešte stále dosť korčuliarov, hokejistov a prechádzajúcich sa ľudí. Z prechádzky to u nás prešlo ku krátkemu joggingu, aby sa nám nohy viac prekrvili a zohriali sa.
Po prechádzke sme sa pešo prešli k zastávke autobusu, ktorým sme šli k električkovej zastávke, kde sme sa rozlúčili s Katkou. Odtiaľ sme pokračovali električkou smerom do mesta. Šli sme do môjho obľúbeného podniku na lodi, a cestou som chcela Peťovi ukázať mýtny domček.
Zrada na schodoch
Od domčeka sme po schodoch chceli prejsť k dunajskému nábrežiu, avšak, nakolko schody boli zľadovatelé a zrejme sa o ne nik nestaral, stalo sa čo sa stalo a ja som sa na nich pošmykla. Padla som na bok a pár schodov sa šmýkala dolu. Našťastie sa mi nič vážne nestalo, len som si trochu oškrela kotník a ruku. Je to ten zvláštny pocit, keď sa človek cíti ako v spomalenom filme, vníma čo sa deje, ale nevie s tým nič spraviť.
Na lodi sme si dali čaj a dobrú polievku a potom pokračovali smerom domov na vlakovú stanicu. Deň bol krásny, plný zážitkov a som rada, že aj vďaka chodeniu naboso či otužovaniu môžem spoznávať nových a zaujímavých ľudí. Teším sa na ďalšie stretnutie.